Tak a máme ho späť. Rogana. Čierneho, nezlomného, nemilosrdného černokňažníka, ktorý je všade tam, kde slovanské kmene potrebujú pomoc. Svoj vstup do slovanského sveta plného bohov, besov, krvi, mágie a zabíjania započal v trilógii, ktorá mala vlastne štyri časti, no div sa svete, nikomu to nevadilo. Teraz je tu znova. V Zlate Arkony.

Neboj sa ma, pútnik. Poď, pokojne si prisadni k ohňu. Zohrej si svoje unavené telo. Ja si tu len čítam. Čo čítam, pýtaš sa? Vidím, že ťa už z diaľky zaujala kniha, ktorú držím v rukách. Áno, obálku má naozaj nádhernú. Aj názov … dobre vidíš. Volá sa Čas hrdinov.

V novinových stáncích se už dávno nekupují jen noviny a časopisy. Čím dál častěji si tu i fanoušek fantastiky najde to svoje. Například útlou brožurku Dobroduhovia/Do­brodruzi (vychází ve dvou jazykových verzích), která bude vycházet každé dva měsíce a jejímž obsahem budou fantasy povídky na pokračování na téma scén z odehraných příběhů ve slavném RPG Dračí doupě. První číslo pro vás zrecenzoval Marian.

Dvoje párov očí vidí viac než jeden pár. Štvoro uší počuje viac než dve. A aj istroconácke vône zachytia dva nosy lepšie, než by čuchal len jediný nos samotár. Preto tu máme ďalšiu reportáž z nedávneho bratislavského podujatia.

Kvothe sa postavil, zakrúžil ramenami a natiahol si chrbát. „Zajtra vám porozprávam pár mojich najobľúbenejších príbehov. O mojej ceste do Alveronu. O Ademčanovi, ktorý ma učil bojova. O Felurian…“ (Meno vetra, s. 631) … a Strach múdreho muža je práve o druhom dni rozprávania.

Najprestížnejšia súťaž poviedok v oblasti slovenskej fantastiky za rok 2011 má svojich víťazov. Slávnostné vyhlásenie Ceny Fantázie sa uskutočnilo v mesiaci november a mne sa konečne podarilo dostať sa k zborníku, prečítať si ho a napísať o tom pár slov.

Istropolis opäť otvoril svoje brány, aby fanúšikovia všetkého, čo páchne (vonia) fantáziou, mohli pobudnúť v jeho útrobách a pustiť z hlavy realitu bežného života. Boli tu starí, boli tu mladí. Ako vnímali tohtoročný IstroCon?

Niekedy sa oplatí kúpiť si časopis aj kvôli jednému článku. Neveríte? Tak si zožeňte najnovšie číslo Fantázie a nalistujte si sekciu Poviedky. Po prečítaní jednej z nich si budete môcť povedať, že ste svoje našetrené eurá investovali dobre.

Chcel by som byť conovským nováčikom. Chcel by som znova prežívať rovnaké pocity, ako tí, čo sa prvýkrát pripojili k takmer osemtisícovému davu a zabávali sa na AnimeSHOW/GAME EXPO 2011. Ten sa konal 18. až 20. marca v bratislavskom Istropolise. Pár conventions (stretnutí, zjazdov) už mám za sebou a počas týchto dní som nechodil po Bratislave s pusou otvorenou od údivu. Napriek tomu môžem povedať : „AnimeSHOW sa vydaril.“

Opisované udalosti v tejto knihe sa naozaj stali. Mená osôb a miest sme zmenili, aby sme ochránili šesticu Lorienčanov, ktorí sa ešte vždy ukrývajú. Berte to ako prvú výstrahu. Mimozemšťania existujú. Niektorí nás chcú zahubiť. … a do kelu!

Písal sa rok 2010, konkrétne 6. november. Bol to deň, keď sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov literárnej súťaže Cena Fantázie 2010. Bol to tiež deň, keď svetlo sveta uzrela antológia najlepších slovenských fantastických poviedok z tejto súťaže.

Kedy sa už konečne začneme upírov báť? Kedy už prestanú byť tými napudrovanými fešákmi, slušnými mladíkmi či gentlemanmi s vyberaným vkusom, ktorí svoje tesáky vyceria, len keď sa smejú? Kedy nám nejakí autor ukáže, čoho sú tieto bytosti vlastne schopné? – Recenze slovenského vydání knihy.

Čo môže byť lepšie, ako ochorieť pred Vianocami?! Vonku je zima a sneží, v byte rozvoniava vianočné pečivo. Každý je nervózny, vo veľkom sa upratuje a vy, s pokojom Angličana, ležíte v posteli a nestaráte sa o nevraživé pohľady ostatných členov rodiny, ktorí drú aj za vás. A občas si medzi spaním a pozeraním filmov prečítane Fantáziu.

Chlieb a hry. Touto zásadou sa riadil rímsky cisár Nero. Redakcia časopisu Fantázia sa ale riadi zásadou inou. Hry, hry a filmy – to je heslo štvrtého čísla tohtoročnej Fantázie.

Istý Herakleitos z Efezu raz povedal: „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.“ Ten chlapík to vtedy určite myslel dosť filozoficky a ak by žil v terajšej dobe, zaiste by svoj výrok zmenil. Nenavštíviš dvakrát rovnaký IstroCon – tak znie správne Vaša veta, pán Herakleitos!

Nie je zlé občas sa túlať slovenskou fantastikou. Cítiť jej svieži dych, obdivovať mladé výhonky, či počuť, ako vám pod nohami pukajú staré popadané konáre, ktoré by pri vhodnej príležitosti dokázali vytvoriť strašidelnú atmosféru. A keď taký konár zdvihn

Recenze na slovenské vydání románu. Fantastika na Slovensku sa prebúdza. Ide jej to síce pomaly, ledva otvára oči, ešte sa nedokáže dvihnúť z postele, no občas si už zívne aby dala svetu najavo, že je tu, že sa má k svetu. Takým malým zívnutím je na Slovensku vydané dielo Dušana D. Fabiana s názvom Pestis Draconum.

Slovenský časopis Fantázia, aj keď sa to nezdá, má už päťdesiatku za sebou. Vyzerá mlado, sviežo, ale aj dôstojne. Je presne taká, akú ju čitatelia chcú mať. Rovnako je na tom aj tohtoročné prázdninové číslo.

Už sa vám niekedy stalo, že počas čítania knihy sa vám triasol žalúdok od napätia, končeky prstov ste mali studené napriek tomu, že ste sa potili od očakávania, ako sa bude príbeh vyvíjať ďalej? Stalo sa vám niekedy, že ste pri dočítaní kapitoly boli vtiahnutí do deja tak silno, až ste si povedali: „Ešte pár strán a končím.“ a pritom ste nekončili a čítali až kým vaše unavené oči nenarazili na posledné slovo?

Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi – antológia poviedok, ktorá ma nezvyčajne zaujala nielen svojím obsahom, ale aj poslednou stranou. Tam som sa totiž dozvedel, že vyšla v náklade iba 300 kusov. Je možné, aby slovenská komunita zaoberajúca sa hororom, humorom a ich kombináciami mala takú slabú základňu?

„Jééj – práve mi volala manželka, že už mám Fantáziu doma. Super!!! Dobrá manželka. Dobrá Fantázia. Človek ani nevie, na čo sa má viac tešiť.“ – krátka správa, ktorú dostal vydavateľ časopisu od jedného z čitateľov. Mal ten čitateľ dôvod tešiť sa na Fantáziu?

Mohol za to sused. Lepšie povedané, mohla za to jeho motorka. Končil som základnú školu, v žilách sa mi búrili hormóny a čo lepšie si môže chalan vymyslieť aby vábil dedinské dievčatá, než sa previezť pred nimi na parádnom stroji. Tak som susedovho syna, o dva roky staršieho chlapca a vtedy môjho najlepšieho kamaráta, presvedčil, aby sme si mašinu od jeho otca „požičali“.

Keď som dostal email so žiadosťou o zrecenzovanie románu, ktorý má byť „niečo medzi generačným – mafiánskym románom a trilerom, s hororovým podtónom (jeden z hrdinov sa postupne mení do celkom neľudskej, psychopatickej formy) – ako ma predtým informovali“, potešil som sa. Veď slovenských románov s hororovým nádychom nevychádza až tak veľa. O pár dní sa mi tá kniha dostala do rúk…

Nastal čas. Čas vrátiť sa v sedle bujného tátoša Buruška na studené a sychravé pláne, do temných hlbokých lesov, kde za každým spadnutým kmeňom obrovských stromov číha nebezpečenstvo. Nastal čas vrhnúť sa do víru ďalších dobrodružstiev bohatiera Iľju a vernej družiny Kyjevanov. Nastal čas …

Sľuby sa majú plniť. A sľub, že časopis Fantázia bude vychádzať každé dva mesiace sa naozaj začína napĺňať. Len škoda, že recenzia na najnovšiu Fantu, ako ju domácky nazývajú čitatelia, sa predstavuje skoro až mesiac po tom, ako sa objavila v novinových stánkoch.

Carrie, Prokletí Salemu, Vykoupení z věznice Shawshank, Zelená míle, Hřbitov domácích zvířátek. Všetko sú to filmy, ktorých spojuje jedna vec. Ich scenár bol vytvorený na základe úspešnej knihy od Stephena Kinga. Režiséri sa trhajú o Kingove diela a preto sa neradno čudovať, že aj jeho najsugestívnejší román sa v minulosti dočkal filmového spracovania.

Už po štvrtýkrát máme možnosť otvoriť zbierku poviedok zo súťaže cena Fantázie, ktorú každoročne vyhlasuje časopis Fantázia. Už po štvrtýkrát máme možnosť nahliadnuť do tvorby začínajúcich slovenských autorov, ktorí sa zaoberajú žánrami ako je fantasy, horor, sci-fi. Už po štvrtýkrát sa čitatelia môžu uistiť, že so slovenskou fantastikou to vyzerá celkom nádejne.

Koniec roka 2009 bol určite sviatkom všetkých priaznivcov fantázie. Do kín sa nám dostal Cameronov Avatar, z pultov kníhkupectiev sa na nás vyškieralo množstvo noviniek na čele so Strážcami Varadínu a v novinových stánkoch sa nám objavilo štvrté číslo Fantázie.

Do českých (a ako zistíte aj slovenských) kníhkupectiev sa nám dostal prvý román Markusa Heitza Stíny nad Ulldatem. Vo svojej domovine táto kniha zožala veľkú slávu. Nielen čitatelia, ale aj nemecký kritici jej prejavili svoju priazeň a preto získala ocenenie za najlepší románový debut roku 2003. Ako ju však budú prívrženci fantasy literatúry vnímať u nás?

…alebo príbeh o tom, ako Kornelius Báthory po Turkami spustošenej zemi putoval, hrozným nebezpečenstvám sa vystavoval, silných nepriateľov pobíjal, len aby svoje šťastie v živote znova našiel a do smrti spokojne žiť mohol.