Mordred – Artušův bastard – Clegg Douglas

V anglo-americkej literatúre má legenda o kráľovi Artušovi svoje stále miesto. Množstvo autorov sa snaží z tohto mýtu čerpať, snažia sa zaplniť aj to najposlednejšie biele miesto v biografii tohto hrdinu. Ako sa však bude dariť knihe, ktorá artušovský heroizmus neguje a naopak kladnú postavu robí z indivídua, ktorá v legende vystupuje ako najväčšie zlo? Nájde si takýto pohľad na históriu priaznivcov medzi českými a slovenskými čitateľmi?

Clegg Douglas - Mordred - Artušův bastardKniha Douglasa Clegga o životných osudoch Artušovho nemanželského syna Mordreda je trilógia (neviem presne či je alebo bude – nikde som nenašiel zmienku o tom, že už vyšiel druhý, prípadne tretí diel). Je to naozaj dôležité upozornenie, lebo v tejto prvej časti je na približne 270 stranách opísané detstvo a neskorá mladosť Mordreda.

Mladík žije so svojou matkou Morganou le Fay, s tetou, Merlinom ako aj s ďalšími keltskými druidmi vo vyhnanstve v Bretani pokojným životom. Spoznáva zákutia jaskynného labyrintu okolo Krištáľového jazera, uctieva Jazernú paniu, vštepuje si do pamäti množstvo magických keltských rituálov a pomocou Merlina sa snaží pochopiť základom kúziel, ktoré tam nazývajú Umenie. Jeho pokoj naruší až vlastné dospievanie a najmä zistenie, že cíti väčšiu náklonnosť k mužom než k ženskému pohlaviu. Toto zistenie ho zamestná na dlhý čas a autor sa možno až príliš snažil vnoriť do mysle mladého homosexuála. Všetky pocity, postrehy, prvé skúsenosti s homosexualitou vložil na stánky knihy. Citový život hlavnej postavy je opísaný skutočne podrobne, až sa zdajú byť niektoré opisy zbytočné a môžu niektorých čitateľov od čítania odradiť. Len v druhej polovici knihy sa dozvedáme, prečo si autor zvolil práve túto orientáciu hlavného hrdinu. Vtedy už ale do jeho života prichádza aj iný nepokoj, atmosféra zhustne a na konci nás čaká zaslúžená akčná scéna (aj keď nie veľmi dlhá), ktorú čitatelia fantasy tak milujú.
Rozprávačom je sám Mordred, ktorý svoj osud rozpráva mladému mníchovi. Autor vkusne včlenil do diela vzájomné preplietanie odlišných náboženstiev. Je tu keltská mystika, rímske náboženstvo a zatiaľ minoritné kresťanstvo.
Celý príbeh je preplnený poetikou, dej prebieha hlavne pomocou dialógov, výkladov o minulosti a dlhších opisov. Kniha si vyžaduje náročnejšieho čitateľa, ktorý ocení komplikovaní obrazný, no pritom bravúrny jazyk textu. Do toho sa však vkráda istá monotónnosť, ktorá je prerušená až v poslednej štvrtine. Akčná časť je príjemným oddychom a práve záver dáva nádej, že ďalší diel už bude menej emočne ladený a čitateľ si bude môcť užiť viac strhujúcich opisov bojov, či dejových zvratov, ktorých počiatky sa nachádzajú práve v tejto časti.
Okrem pozorného čítania je na čitateľa kladená ešte jedna prekážka. Tou je znalosť historických súvislostí spojených s Artušom a jeho dobou. Preto je vhodné prelistovať si náučnú literatúru, ktorá sa artušovskou problematikou zaoberá, prípadne si aspoň zaloviť v pamäti, čo sa učilo o britských ostrovoch v období po odchode Rimanov. Douglas Clegg síce už v úvode píše, že sa bude držať viac legendy, než skutočných historických reálií raného stredoveku, kniha Mordred – Artušův bastard je však bližšia filmu Hmly z Avalonu, než známemu Excaliburu.

Zvláštny dojem z tejto knihy dotvára aj obálka. Pripomína skôr obálku detskej knihy, no vo vnútri sa nachádza text, ktorý možno odporučiť iba čitateľom čakajúcim od kníh aj čosi iné než oddych.
A konečný verdikt? Nie je to zlé dielo. Nie je síce pre každého, no kto sa dostane až na záver, bude netrpezlivo čakať, kedy sa bude môcť opäť vnoriť do pokračovania tohto príbehu.

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Žádné komentáře

  1. Zatím jsem jen v polovině a popravdě ani jako artušovský fanatik nemohu zcela kladně přijmout tuto knihu. Středobodem vyprávění mi připadá právě že dospívání mladistvého homosexuála, které se a propos odehrává na pozadí artušovských mýtů, na druhou stranu keltsky vyhlížející mystika je velmi výrazným aspektem atmosféry celé knihy. Pocity jsou zatím rozporuplné a ačkoliv se to u mě nezařadí ke klasikám artušovské literatury, kam patří vedle Maloryho třeba zmiňovaná Bradleyová nebo Cornwellův kvazihistorický opus Kronika válečníkova, rozhodně knihu nehodlám hodit k hrůzám typu Merlin a Poslední soud.

  2. Teda trilogii s ještě jedním bonusem, který se týká právě Mordreda.

  3. Mě přijde kniha dost zajímavá právě tím, že Mordred je homosexuál, což dává legendě zcela novou dimenzi.Trochu zdlouhavá je střední část,kde je “jen” popis, o to rychleji jsem četla dále,a závěr má celkem spád. Právě jsem knihu dočetla a marně hledám, zda už je na světě další část…

Zveřejnit odpověď