Pohřbeni na Soldafaru I – Rečková Jana

V hlavnej úlohe kosa a kladivo. Nie, nie kosák a kladivo. Normálna kosa v bojovej úprave. Kladivo, ktoré lúska niečo väčšie a tvrdšie ako orechy. Plus dvaja ťažkí fešáci s jednou ľahkou devou. Cenu o Najlepšiu Fantasy 2000 nájdete na tejto adrese. Aj ja mám radšej iný druh fantasy, ale niekedy sa oplatí preskúmať neznáme krajiny.

Rečková Jana - Pohřbeni na Soldafaru IPocit „akoby mi kosti odišli“ je bežný zážitok. Ale riešiť otlačené kosti a ešte si položiť otázku: „My jsme mrtvi?“ (str. 9) Tak takéto prebudenie niečo znamená. V tomto príbehu už na začiatku vyvoláva zvedavosť, otázku ako si autor poradí. A sľubuje skvelé čítanie.

Toľko k teórii. V praxi celok tvoria štyri voľne nadväzujúce novely rozdelené do dvoch kníh. V prvej knihe nájdete novelu Pohřbeni na Soldafaru a Ledový pán. Miestom, kde sa všetko odohráva je kráľovstvo Gesherod, kláštor Troch bohov a okolie. Kláštor potrebuje novú matku a jej cesta tvorí hlavnú niť príbehu. Práve tu a teraz musia všetky sily, pôsobiace za aj proti kráľovstvu, dostať šancu prejaviť sa. Cesta je záležitosťou jedného rodu a presahov v čase. Hlavní sprievodcovia chcú od života už len pohodlnú rakvu, z ktorej sa dobre vstáva, alebo konečne ostať v jednej. Našťastie vo chvíľach, keď je dobrý každý meč, prípadne kosa, sú viac ako živí. Príde aj na lásku, nástrahy a kúzla. Veľa silných, živo napísaných scén z vás urobí ďalšieho člena výpravy. Najlepšie na celom príbehu sú dialógy. Ani nie dialógy, skôr šťavnaté, originálne, nápadité hry so slovami. Skutočná čitateľská lahôdka. Pobavia aj trochu pošteklia sivé bunky.
„Tvrdá lebka a nic v ní. Do hlavy ho netluč, to je k ničemu.“ (str. 77)
Niektoré sú ako zo života a mohli by zľudovieť.
„Tváříš se jako vlastní náhrobek.“ (str. 81)
Alebo opisujú život v skratke.
„Plníme své úkoly a odpočineme si až v hrobě.“ (str. 107)

Začiatok výpravy mi tak trochu pripomínal rozprávku Ako išlo vajce na vandrovku, keď sa k skupine postupne pridávajú ďalší sprievodcovia matky. A vzniká ešte jeden príbeh lásky.
Nástrahy Vlčieho lesa z čitateľa ťahajú podvedomé pocity, že tento príbeh už obehol niekoľko spracovaní. Nevadí, kapitola o boji s ním je výborne napísaná a čítavá. Stretnete tu aj veľmi vtipnú babku so skutočne svojskými hláškami.
„Tak mladý a tak chytrý!“ (str. 104)
Ale inak má aj celkom netradičné chute a ide jej karta pri veštení.

Ak sa chcete naozaj dobre zasmiať, stať sa hrdinom a súčasťou výpravy so skutočným posolstvom nemusíte váhať. Je ťažké opisovať, najlepšie je nechať sa zlákať a pozvať nielen na cestu za novou matkou kláštora Troch bohov. Ide o kráľovstvo, udržanie mieru, odhaľovanie tajomstiev. Hľadanie riešení, možno aj seba, odpovedí na otázky. Naozaj skvelé čítanie, príbeh, s ktorým sa autorka šikovne pohráva, necháva vyniknúť slová a fantáziu čitateľa. Aj odvážni hrdinovia majú strach ako vy, strácajú, musia sa rýchlo rozhodovať nielen za seba. Niekedy netušia, čo ich čaká za rohom. A nájdete ešte krajšie vyznanie lásky než to s akým prišla Diar? „Já s nima spala. A zadarmo, protože je mám ráda.“ (str. 133).

Táto cesta na nepreskúmané územia bola úspešná. Cena o Najlepšiu Fantasy 2000 má vynikajúcu adresu.

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Žádné komentáře

  1. Tuhle knížku jsem četla.Líbila se mi,ale druhá knížka byla skoro stejná jako první.

  2. obě knihy jsou dobré, možná trochu smutné ale dobré

  3. Ideální čtivo na cesty nebo dovolenou. Není toho moc, má to spád a oproti těm tlustým bichlím je to zas něco jiného. Já mohu jedině doporučit.

Zveřejnit odpověď