Vydavateľ časopisu Fantázia, spoluorganizátor festivalov a literárnej súťaže Cena Fantázie, novinár do poslednej kvapky krvi a neúnavný šíriteľ fantastiky na Slovensku – to je Ivan Aľakša. Ktovie, kde by bola v súčasnosti slovenská fantastika nebyť tohto vždy veselého chlapíka.
K fantastike som prešiel v podstate skokom rovno od Winnetuoviek. „Čitateľsky“ som vyrastal v socialistických osemdesiatych rokoch a zdrojom môjho knižného povedomia sa stala mamina knižnica. Moja mama bola už za socializmu šíriteľkou toho, čo by sme dnes nazvali popkultúrou. Vychovávala ma rakúska televízia – Michael Knight na svojom K.I.T.T.-ovi a kapitán Kirk na „Raumschiff Enterprise“.
Čo sa kníh týka – z detstva si spomínam akurát na Guľka – Bombuľka, Opice z našej police, krásne ilustrované Staré grécke báje a povesti a romány Karla Maya (ale len tie z divokého západu, so všetkými „Old nejakými chlapmi“ a náčelníkom Apačov). Potom prišli scifíčka – nedám dopustiť na príkladných sovietskych námorníkov z posádky ponorky Pionier, ktorej energiu stačilo dobiť tak, že jeden kábel sa natiahol na dne mora do mrazivo studenej vody a druhý do teplého prúdu a rozdiel teplôt vyrobil energiu pre túto najrýchlejšiu ponorku sveta, schopnú ponoriť sa do najväčších hĺbok. A kto si z tých dôb nepamätá na knihu Skaza planéty Faena? Odvtedy som vedel, prečo je za Marsom pás asteroidov, začal som sa zaujímať o juhoamerické civilizácie a neskôr som tak trochu zabŕdol aj k Dänikenovi, ale to ma našťastie rýchlo prešlo.
Na Parcon, ktorý som organizoval v roku 2007 som pozval spisovateľa Jána Feketeho a keď som videl v jeho rukách knihu Okolo galaxie za 80 týždňov, ozvali sa zasa skvelé spomienky na koniec 80. rokov, ešte s knižkou Jozefa Repka Kolónia Lambda Pí – obe diela som hltal a boli to skvelé scifíčka. To však už bola puberta, prišli skvelé antológie Stratený robot (!!!) a kultovka – 10 x Sci-fi, kde som poviedku Piloti z rodu ľudí čítaval znova a znova a nemôžem povedať, že by išlo iba o skvelý literárny zážitok…
Potom prišla revolúcia, ja som natrafil na prvé prejavy Fandomu – Asociáciu fanúšikov SF a F, ktorá nás dva roky zásobovala knižkami – kupovali sme skoro úplne všetko, čo začalo vychádzať. A to som už prepadol Howardovmu Conanovi, Tolkienovi, celkovo fantasy a hrám na hrdinov (Dračí doupě) a tam sa začína príbeh fanzinu Meč a mágia, neskôr FANtastického magaZÍNu a nakoniec Fantázie.
Vyrastal som teda spočiatku na sci-fi literatúre – na Clarkovi a Asimovovi. Páči sa mi, keď je rozpitvaná aj technika, keď má fantázia svoje reálne základy. Ale zároveň sa mi páči Simakovský prístup – premýšľanie o možnostiach kontaktu s inými civilizáciami, prípadne o vývoji ľudstva. Tých autorov spája to, že nezabúdali na poctivý ľudský príbeh a verili v človeka a humanizmus. Nenávidím upršané, pretechnizované, pesimistické diela smerujúce do cyberpunku – z tohto pohľadu možno povedať, že v podstate nemám rád (atmosférou, nie myšlienkou) film Blade runner. Viac mi sekne Piaty element… Mnou najčastejšie prečítaná kniha je Mesto od Clifforda Simaka. Z fantasy mi je bližší Howardov Conan ako Tolkienov Pán prsteňov.
Dnešný časopis Fantázia do veľkej miery kopíruje to, čo mám rád. Dnes pracujem s takým množstvom písmeniek v robote, že keď večer prídem domov, radšej siahnem po ovládači od telky a prepnem na niektorý zo seriálov – Dexter, Flash Forward a Boston Legal. Seriály a filmy, to je dnes môj fantastický svet. Ku komiksom pričuchávam sporadicky cez priateľku a samozrejme cez komiksové filmy – Iron Man a Hellboy, to sú správni páni… Figúrková Fotosession Fantázie bola spoločným nápadom so šéfredaktorom Fantázie Jurom Malíčkom, s ktorým zdieľam vášeň pre filmové a seriálové figúrky. Nevraviac o všetkých fantastických „gadgetoch“…
Fantastických zážitkov mám viacero. Myslím, že každé vyjdenie časopisu Fantázia je pre mňa osobne stále obrovským zážitkom a päťdesiat vydaných čísiel – to pre mňa bola v roku 1997 skôr sci-fi. Rovnako Istrocony, ktoré som spoluorganizoval v rokoch 1999–2003 boli pre mňa niečo úžasné a aj stretnutia vďaka nim. Baviť sa len tak s hercami ako Ted Raimi, Michael Sheard či Craig Parker, alebo pánmi spisovateľmi – Harry Harrisson, či Mike Resnick, prípadne tolkienovským maliarom Johnom Howeom… Nielen ako účastník na cone, ale zažiť s nimi aj zákulisie – vypiť si pivo, oddychovať mimo davu fanúšikov, to boli nezabudnuteľné zážitky.
Mojím najväčším fantastickým zážitkom ale bola návšteva Comic Conu v Kalifornskom San Diegu a v podstate svoj život delím na obdobie “pred” a obdobie “po”… Ten zážitok predznamenal aj zmeny v časopise Fantázia a od tej chvíle sa zmenil aj môj pohľad na Fandom a na fantastiku v Česku a na Slovensku. Prial by som každému toto “osvietenie”. Každému z Fandomu by som prial väčší nadhľad a širší rozhľad. 🙂
