Niekedy dávno – Na Rujane sa narodil chlapec a meno mu vybrala veštba. Ten chlapec miloval rusalku a čakal ho život v malej osade. Všetko zmenila jedna zima a mráz, taký silný až zamrzlo more. Chlapec pochopil, že prežiť niekedy znamená iba zvláštnu hru osudu. A muža, ktorým sa stal môžete len zabiť. Pretože zlomiť už nie je čo. Napriek pomste, nenávisti a životu aký vedie, ostáva človekom: „Ty si stále ešte človek, pretože bojuješ. Ja už iba zabíjam.“ Hovorí Kroana a nemýli sa. – alebo včera?
Láska a pomsta sú korením väčšiny skvelých kníh. Aj tých na jedno použitie. Je na autorovi ako obalí kostru svalmi. Môže napísať príbeh štýlom ošúchané staré noviny odkiaľ vyprchal život. A podaria sa aj príbehy, ktoré oživia v hlave všetky udalosti, v porovnaní s dejinami ešte v novorodeneckom veku. Ale pri čítaní máte pocit, že je „vtedy dávno“ úplne rovnaké len v modrom.
V tejto knihe je šesť takých textov spojených do celku jedným človekom. Tvoria seriál zo samostatnými časťami, reálny a živý. Hoci sa Krutoboj plaví na ulúpenom drakkare stratený v dávnom čase, sú v príbehu miesta, keď je jasné, že isté „špeciality“ vojny v podstate nemenia kabát. Miesto správ autentické zážitky, pach krvi a zapojenie do deja bez zbytočných úvodov a rečí, šikovne namiešané dialógy, drsné opisy boja. Posolstvo ukryté tak, že mrazí niekde na okraji zorného poľa, ale priamemu pohľadu uniká. Nevnucuje sa, ale je tam.
Všetko začína na konci prvým príbehom, ktorý je začiatkom iba pre čitateľa. Krutoboj už za ten čas kým prišiel až sem, stihol všeličo a teraz sa blíži k cieľu. Pomsta. To, čo obyčajne prichádza ako vyvrcholenie knihy je tu len koncom jednej cesty a začiatkom ďalšieho rozprávania o čase potom. „Vytrhli zo mňa lásku a pomsta mi ju nevrátila.“
„Hrdinovia“ akých stretnete v príbehu Čas rytierov majú k rytierom z romantických filmov veľmi ďaleko. Znovu mrazivé obrazy, príbeh medzi riadkami, aký sa môže stať aj zajtra. Iné bytosti nikdy nebudú iné. Do knihy práve jedna taká bytosť vstupuje.
Najsilnejším príbehom je Ostrov duchov. Niektoré časti pripomínajú atmosférou a obsahom záver Sapkowského Posledného želania. Nenašla som veľký rozdiel medzi rusalkou, ktorej ublížili a stratila to najcennejšie a medzi človekom, ktorý stratil sám seba, pretože ho niekto zlomil. Sám Krutoboj je takým človekom. Rusalka nemá problém názorne predviesť, že jej už nikto neublíži. Nie je to žiadna krehká kvetinka, čo tancuje na liste a schováva sa v podpalubí. Našla si vlastný spôsob ako hovoriť. Nádherná scéna v jaskyni prichádza s geniálnym riešením večného a večne rovnakého problému. Príbeh pripomína klasickú rozprávku s poučením na záver a silnou myšlienkou. Ten pocit, keď sa vrháte do deja a výsledok je schovaný v slove možno. Keď nemôžete váhať a už sa veziete. A cesta je dlhá ako týždeň pred výplatou. Rozhodnutie – vzor „rýchla smrť“, potom roztrasené kolená, stav pred infarktom. Skočím a dúfam, že dole je voda. Aj čas sa zastaví. Prudko realistické. Niektoré dialógy, alebo scény môže časť čitateľstva odmietnuť ako trošku lepkavé s nábehom na cukrovku. Mne momentálne nevadia, iba sa usmievam. Z takejto romantiky mi tráviace ťažkosti nehrozia.
Ďalšie dva príbehy hovoria aj o záhadnej, inej žene. V ničom nezaostávajú, sú rovnako skvelé a Kroana sa vyzná v tlačenici hoci kladná postava vyzerá inak. Je skutočne viacfarebná, čo počítam ako bod k dobru a krok k realite. Ale ja som sa zabudla na Ostrove duchov.
Príbeh o Strige na záver ma znovu vrátil do deja. Dvaja muži proti presile len pre bytosť, ktorú by ste asi vyhodili a ani vás nenapadne ju okúpať, to je iný zážitok.
A zhrnuté?
Chrumkavé, plné života, mrazivé scény. Dialógy bez zbytočných rečí a nudného rečnenia. Dej aj v čase, keď sa nič nedeje nepostáva na mieste. Dôležité nie je v rečnení a filozofovaní beží priamo dejom, myšlienkami a medzi riadkami. Prežijete súboj na mori, zažijete lásku, ochutnáte pomstu a spoznáte dnes už rozprávkové bytosti. Všeličo sa naučíte a nič sa nemusíte učiť. Páčia sa vám príbehy, kde všetko žije, ľudia naozaj hovoria a je v nich obsah, ktorý môžete stretnúť aj v realite? Tak sa skúste zoznámiť. Kniha je nenápadne vrstvená. Nájdete v nej zaujímavé čítanie. Ak prežívate podobné pocity, možno vás oslovia niekde medzi napísaným. Môžete objaviť spoločné body s dneškom. Poučenie. Ale iné ako v letáčikoch u doktora. Alebo všetko v jednom. V živote sa niekedy stáva realitou myšlienka z príbehu o Strige: „Ony si rozumejú, ale nikto nerozumie im“. O vzťahu autora a knihy to platí po ale. Lebo ja im rozumiem.
príma recenze