Osamělý jezdec

Jerry Bruckheimer vie, že z jednej úspešnej frančízy človek živý nie je, a tak sa už niekoľko rokov snaží k Pirátom z Karibiku pripojiť bračeka, ktorý by sa im čo do finančnej návratnosti prinajmenšom vyrovnal. Lenže… ono sa mu to akosi nie a nie podariť. Či už išlo o animované morčatá v G-Force, vlasy Nicolasa Cagea v Čarodejovom učňovi alebo o manipulovanie s časom v Princovi z Perzie, neboli tržby nikdy dostatočné na to, aby si aspoň jeden z týchto filmov vyslúžil pokračovanie a stal sa zavedenou značkou. Koho by to nefrustrovalo, všakže? Toľká snaha, a výsledok nulový.

The Lone Ranger

Možno aj preto sa Jerry rozhodol, že keď to nejde podobrotky, musí to ísť pozlotky, a svojím producentským dohľadom zaštítil projekt tvorcov, s ktorými úspech už zakúsil. Gore Verbinski a Johnny Depp. Dve mená, ktoré mu priniesli Pirátov a zaistili každé ráno spolu s miskou cereálií aj nové Ferrari. V brandži sa tomu hovorí „stávka na istotu“. Nič sa nemôže pokaziť, em áj rajt?

Do mestečka Colby sa po dlhých rokoch vracia právnik a bývalý texaský ranger John Reid, aby navštívil svojho brata, ktorý poslanie muža zákona stále vykonáva. Pokojnú cestu vlakom však naruší skupina banditov, snažiacich sa oslobodiť svojho vodcu Butcha Cavendisha, ktorého v Colby čaká šibenica. Tento zámer sa im podarí, a preto je John nútený oprášiť rangerský odznak a spolu so svojím bratom a niekoľkými zástupcami sa vydať zločincovi po stope. Výprava sa však končí drasticky – muži padnú do pasce a sú neľútostne postrieľaní Cavendishovou bandou. Stane sa však niečo, čo nikto nezamýšľal. Tonto, indián z kmeňa Komančov, ktorý má svoj vlastný dôvod, prečo chce Cavendisha mŕtveho, na popud veľkého indiánskeho ducha vráti Johna späť do sveta živých. Spoločne sa potom táto nepravdepodobná dvojica vydáva na trestnú výpravu. Butch Cavendish však nie je jediným protivníkom, ktorému musia čeliť…

Prečo to nepovedať hneď na začiatku: Osamelý jazdec už vyše roka smrdel prúserom na sto honov. Ako náhle sa o ňom na internete objavila nejaká správa, bolo takmer isté, že sa bude týkať problémovej produkcie. V priebehu niekoľkých mesiacov sme tak čítali informácie o tom, ako kravaťáci u Disneyho znižujú filmu neuveriteľne nafúknutý rozpočet, ako ho Verbinski aj napriek tomu pravidelne prekračuje (odhaduje sa, že celá tá sranda stála približne 250 miliónov dolárov… v čom nie sú zahrnuté náklady na reklamu, ktorá zhltla zhruba ďalších 150!) a ako je neustále pozadu, čo sa filmovacieho rozvrhu týka. Nehovoriac o tom, že už samotný námet pôsobí ako niečo, do čoho by súdny producent pri zmysloch nenalial viac ako stovku. Adaptácia westernového seriálu z 50. rokov minulého storočia? Natočená ako dobrodružná zábava pre celú rodinu? Za 250 mega?! Jerry, že ty si si už zase zabudol dať tabletky?

Nuž ale, toto všetko sú iba zákulisné čachry, ktoré diváka absolútne nemusia zaujímať. Ak je výsledkom dobrý film, sú podobné problémy ospravedlniteľné. Bohužiaľ, Osamelý jazdec naplnil všetky zlovestné predzvesti, ktoré ho predchádzali.

Gore Verbinski bol zrejme odjakživa megaloman, a v scenáristoch Tedovi Elliottovi a Terrym Rossiovi evidentne našiel svoje spriaznené duše. Spolu s nimi dal svetu všetky tri diely Pirátov z Karibiku (štvorka je síce od rovnakých scenáristov, ale Verbinski ju už netočil), a na tomto mieste sa musím priznať, že mám tie filmy rád. Áno, všetky tri. Dokonca aj univerzálne nenávidenú trojku. Iste, bola dlhá, bola ukecaná, avšak mne táto bizarná megalománia, ktorá z pôvodne ľahkonohého pirátskeho dobrodružstva urobila rozšafný a dramaticky sa tváriaci epos, imponovala.

Jazdec, bez ohľadu na spomínané produkčné patálie, vyzeral v traileroch podobne. Lákal na monumentálne prestrelenú akciu a na hromadu vtipu. Vcelku som sa tešil, pretože dobre vyzerajúce ukážky sú moja slabina. V kine však prišlo kruté vytriezvenie. Toto už nie je zábavná megalománia. Toto už ani nie je megalománia v pravom slova zmysle. Toto je skôr čisté pominutie zmyslov, ktoré sa dá iba ťažko odôvodniť. Snáď iba vyliečiť. Tomahawkom medzi oči.

Najdôležitejšia informácia – ten film má dve a pol hodiny a nie je v ňom absolútne nič, čo by takúto nehoráznu dĺžku ospravedlňovalo. Pri Pirátoch to ešte ako tak dávalo zmysel, predsa len sa tam preháňalo oveľa viac postáv a rozohrávalo viacero zápletiek. Námet Jazdca je ale doslova primitívny a zápletka jednoduchučká. Veď posúďte – koľkokrát ste už videli príbeh postavený na tom, že bohatý biely muž je veľmi veľmi chamtivý a v dôsledku toho veľmi veľmi zlý na nie-až-tak-biele obyvateľstvo, a preto musí prísť veľmi veľmi čestný biely hrdina a zaraziť to. Je to proste tisíckrát videná klišoidná báchorka, ale aj keď to tak možno vyznieva, samotný tento fakt neberiem apriori ako mínus. Razím totiž teóriu, že je v poriadku recyklovať známe zápletky a motívy, ak výsledok na diváka funguje (viď napríklad Avatar). To však nie je príklad Jazdca.

Predpokladám, že film dosiahol takúto dĺžku z dôvodu toho, aby si divák užil čo najviac času s dvojicou Armie Hammer – Johnny Depp. Nakoľko je ich interakciám venovaná zhruba trištvrtina filmu, myslím, že je to správna domnienka. Tu ale prichádza kameň úrazu a hlavný problém celého snímku: obidve postavy sú nezaujímavé. Hlavný hrdina John Reid je fádny panák, ktorý má prepracovanosť zdochýnajúceho červotoča a ktorý nijakým spôsobom nedokáže diváka primäť, aby chápal jeho zmysel pre spravodlivosť. Videli sme už množstvo hrdinov s podobným morálnym kódexom, avšak Reid nemá pre svoje konanie (zloduchov zásadne nezabíja, ale privádza pred súd) akékoľvek psychologické zázemie, a preto táto postava – aj napriek sympatickému Hammerovi – väčšinu času pôsobí ako naivný trkvas.

Deppov Tonto na tom nie je oveľa lepšie. Je uňho síce badať sympatická snaha o nejakú hĺbku a viacvrstevnatosť, ale dokonale ju ničí… Deppov herecký prejav. Tonto mal byť novým Jackom Sparrowom, komediálnym triumfom celého filmu. Depp ho ale z nejakého dôvodu hrá príšerne znudene a bez akejkoľvek osobitosti. Nebyť mejkapu, kostýmu a zjednodušenej angličtiny, tak skoro nič nenasvedčuje tomu, že sa vôbec jedná o indiána. Zo všetkého najviac mi Deppovo hranie pripomínalo zle vyspatého, uhundraného kapitána Jacka po prepitej noci, ktorý sa snaží byť vtipný, ale nejde mu to. Výsledkom tohto všetkého je, že osudy postáv sú nám ukradnuté, buddy chémia medzi nimi je nulová a ich vtipy a vzájomné špičkovanie takmer vôbec nefungujú. A to ide o zložky, na ktorých mal film stáť predovšetkým. Jediným naozaj hviezdiacim členom ansámblu je William Fichtner, ktorému sa konečne podaril jeho veľký hollywoodsky prielom. Ako záporácky Butch Cavendish je vskutku výborný a užíva si každú sekundu na plátne. Škoda len, že tých sekúnd má naozaj pomerne málo.

Hovoríme tu ale o dobrodružnom filme, takže čo teda dostanú po akcii hladní diváci? Tu už to (neprekvapivo) stojí za to. Verbinski má remeslo v malíčku a aj keď má Jazdec akčné scény iba dve, sú príjemne dlhé a obzvlášť finále je jednoducho bombastické. Sekvencia, v ktorej sa k slovu dostanú dva vlaky, revolvery, kone a rebrík, podfarbovaná známym motívom z „William Tell Overture“ v úžasnej novej orchestrácii (soundtrack Hansa Zimmera je celkovo výborný), má presne tak hravý náboj a dravé tempo, aké mohol mať celý film.

Výborný záver, hudba, ústredný zlosyn a pár kvalitných vtipov však nie sú dostatočným dôvodom, aby som túto upachtenú výpravu na Divoký západ mohol doporučiť. Osamelý jazdec je už teraz na ceste stať sa mohutným finančným prepadákom, a žiaľbohu sa tak deje plným právom. Po stránke kvality to totiž hrubo nevyšlo. Jerry musí spolupútnika Pirátov hľadať ďalej. Alebo by možno mal s hľadaním prestať úplne.

  • The Lone Ranger
  • Režie: Gore Verbinski
  • Scénář: Ted Elliott, Terry Rossio, Justin Haythe
  • Žánr: Western / Akční / Dobrodružný / Komedie
  • USA, 2013, 151 min

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

18 komentářů

  1. Osamělý jezdec
    No, tak zatím panuje poměrně jednotný, odsuzující názor. Zaqtím největší pozitivum, co jsem slyšel, bylo, že je to skvělá pocta disneyovským filmům na sobotní odpoledne… a že tam jsou ultimátní králíci. I tak ale pořád doufám…

  2. asi tě zklamu, Borisi
    Film jsem viděl už ve čtvrtek, ale stále cítím obrovské zklamání. Větší prázdnou pitomost jsem neviděl. Děj žádný, dynamika nulová, interakce mezi postavami fádní, opakující se a pro děj, pokud přijmeme fakt, že ty 2 a půl hodiny nebetyčné nudy mají děj, zcela nepodstatné.
    MImochodem, film začíná vyprávěním příběhu starého idiána, tento scénáristický prvek zabil i to minimum pobavení, které jsem z filmu měl.

    Co mě však zklamalo mnohem, mnohem víc než všechna neschopnost scénáristů napsat jednu vtipnou scénku, jsou zcela odfláknuté herecké nevýkony.
    Depp v celém filmu vypadá jako make-upem napatlaný manekýn, kterého absolutně nebaví hrát a před kamerou stojí jen proto, aby si vydělal prachy, které mu po rozvodu sebrala manželka a on měl zase na fet. Depp je unavený, otrávený, gumový a až protivný.Už dávno to není ten herec, který si málem vypíchl oko nůžkami v Burtonových filmech. A je režisérova chyba, že místo aby poslal depa s tímhle otrávených xichtem do prdele, nechal jej v tom s vědomím toho, že diváci z něj potečou blahem, jen když ho uvidí na scéně.

    Pro mě osamělý jezdec kraluje na žebříčku Sračka, kterou jsem viděl v kině a nemohl odejít, páč jsem za to dal skoro dvě stovky. Směle poráží jebovky jako remake Total Recallu nebo už zlidovělé perly, jako je třeba Kněžna Libuše

  3. Taky jsem na tom byl. Bohužel. Vyhozený prachy a ztráta času. Dvěma slovy: Bezuzdná hovadina!

  4. Lukášův koment pobavil. U tohoto filmu, jsem už dle traileru soudila, že návštěva kina jeví se zbytečnou. To je to správné slovo, zbytečný film. Proč jsem si myslela, že Muž z oceli nebude zbytečný?
    Takže u dalších filmů jako je Pacific Rim, Elysium a Paranoia (ten láká) váhám. Wolverine je jistý, snad nebudu brečet. Nerada bych zoufale šla na vychvalovaný třetí díl romanťárny Před půlnocí, neboť tenhle druh filmů nemusím. Ovšem Marigold a všichni ostatní jsou na ČSFD (86%) nadšeni 🙂

  5. to finka
    Ale to jsou zas trochu jiný hrušky. Elysium vypadá v trailerech zajímavě, ale pravda ne úchvatně. Osobně čekám něco jako Oblivion, tj. jedním okem tam, druhým ven 🙂 Ale Pacific Rim? Můžeme si o Del Torovi myslet leccos, domnívám se (třeba mě druhý Hellboy nadchnul o poznání méně než první a Labyrint se vznáší v nekonečných výšinách patrně zatím bez konkurence), ale neslyšel jsem, že by jeho filmům někdo vyčítal to – řeknu to klišovitě – že by postrádaly srdce a osobní interes. A tím nemyslím pohyb na bankovním kontě. Možná budu o to víc zklamanej, ale na Pacific Rim se těším jako na jeden z filmů roku (vedle Enderovy hry).

  6. to Schramm
    Jabka nebo hrušky – prostě jdeme do kina za pozitivním zážitkem a někdy se holt nezadaří. Horší je, že je to nějak často a za ty prachy to zamrzí:-(

  7. Boris Hokr: Naopak, film se líbí. CSFD 72% a lidé jsou po počátečních rozpacích kritiků spokojeni. Ten film jde nahoru. Ono je hlavně třeba si uvědomit, že Verbinski je velmi, velmi schopný režisér. Byť jistě, Osamělý jezdec je ten typ filmu, do kterého se velmi snadno střílí. Tak snadno, že je skoro až trapné se do toho filmu strefovat.

  8. Ne slovenštinu prosím
    At uz me zajima obsah clanku sebevic, nerekl bych, ze DVACET LET od doby, kdy jsme na popud slovenske strany PRESTALI byt “bratia”, je nezbytne se zalamovat snahou o cteni slovenstiny.

    Polstinu, nemcinu, nebo romstinu bych tady na strankach prelouskaval se zhruba stejnym elanem a podobnou chuti.

    Narozdil od slovenskych medii, ktera neprestala vysilat CESKOSLOVENSKY, bylo jednim z dusledku rozdeleni pro ceske (dnes mladsi 20 let), ze je oslovite snaz a lepe anglictinou, nezli slovensky. Za dalsi generaci to snad bude jeste dal a na Slovensko se budem koukat jen s evropskym partnerstvim, nikoliv s nostalgii kvuli casum, ktere sami slovaci s pocitem ze jim v CSR soustati cesi nenechavaji prostor, ukoncili.

    Fakt, ze do CR jezdi bratri stale do skol bez skolneho (ktere plati vsichni ostatni cizinci) a za praci s lepsimi platy, je duvodem, proc v CR na slovenstinu v ulici, nebo v praci narazite casto. Na druhou stranu, treba na rustinu taky a ke snaze ji cist, me to netahne. Tak proc citite potrebu do ceskeho literarniho media tlacit CIZI jazyk?


  9. Možná proto, že to médium čte i spousta slovenských čtenářů?

  10. to Ultramarinus
    Namiesto prednášky z dejepisu si mohol rovno povedať, že nerozumieš po slovensky (čo o tebe vypovedá pár nelichotivých vecí, rovnako ako celý tvoj príspevok).

  11. Macejko
    Je mi líto, ale Ultramarinus jen předkládá realitu takovou, jaká v současnosti je. Jedním z nepopiratelných faktů je i to, če současná česká a slovenská mládež konverzuje často anglicky, stejně jako občasné protičeské výpady místních obyvatel v některých slovenských končinách. A kdybys absolvoval v Matici Slovenské hodinovou přednášku na téma “Juraj Vašikntón bol Slovák ako poleno” (v roce 1987), nedivil by ses už vůbec ničemu.

  12. Mně tedy slovenština nevadí. Podle mého lepší recenze ve slovenštině než žádná recenze.
    Ale rozumím tomu, že každý to má postavené jinak.

  13. Cizojazyčnost
    Upřímně, kdybychom měli od koho, pereme do vás občas recenze i v němčině a angličtině a jdeme to prodat na Ministerstvo školství za nějaký ten grant… EU by mohla pustit chlupa a my koupit nějaké povídky 🙂

  14. Ono je hlavně třeba si uvědomit, že Verbinski je velmi, velmi schopný režisér. —- tak proc toci takovy howadiny?

  15. Ultramarinus, Boris Hokr
    Ale to je snad o to větší škoda, že jsou dneska Češi líní číst slovensky. Když už pomineme klišovité “poznej svého nepřítele” (velký ironičník, aby to zas někdo nebral osobně!), tak cizí jazyk pomáhá lépe pochopit i jazyk mateřský a navíc nutí lidi používat mozek i k něčemu jinému než vycpávání lebky, aby neduněla.
    Mimochodem, Borisi, můžu se pokusit ukecat kamaráda o nějakou tu francouzskou recenzi, jestli teda na tom trváš, případně by se něco našlo ve vietnamštině :)))

  16. Mi slovenčina nevadí (sloužil jsem ve federálních ozbrojených složkách). A vzpomínám, jak jsem někdy v 70. a 80. létech minulého století v tom krásném jazyku hltal scifárny, které na naší straně Karpat nevycházely nebo jsem na ně nenarazil. Utkvěla mi např. kniha Bogdana Peteckého (polského spisovatele) “Nulové pásma”. Sorry za OT…
    Pokud jde o film-nevím, neviděl jsem. V Pevnosti mu dali slušných 70%, takže si počkám na DVD…
    P.S. A vůbec-nejsme nějak přehnaně kritičtí ? 🙂

Zveřejnit odpověď