Istý Herakleitos z Efezu raz povedal: „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.“ Ten chlapík to vtedy určite myslel dosť filozoficky a ak by žil v terajšej dobe, zaiste by svoj výrok zmenil. Nenavštíviš dvakrát rovnaký IstroCon – tak znie správne Vaša veta, pán Herakleitos!
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Piatok 17.9., približný čas: poobedie
Prší. Nastupujem do autobusu plný očakávaní, čo ma na najznámejšom slovenskom festivale fantasy, sci-fi a hororu čaká. Asi po hodine nudného sedenia (keď si človek zabudne pribaliť niečo na spôsob MP3 prehrávača či inej zábavy, ostáva mu len pozerať sa von oknom na jednotvárnu diaľnicu) konečne sa dostávam do Bratislavy a vystupujem na hlavnej autobusovej stanici. Pršať prestalo a keďže do Istropolisu (monumentálna škaredá budova z čias budovania socializmu v našich krajinách) je to asi tak na 15 minút chôdze a ja s výkrikom „Mladí nepoužívajú mestskú dopravu!“ vrhám sa doprostred nášho veľkomesta po vlastných. Cestou stretávam podivne poobliekaných ľudí, na ktorých každý starší obyvateľ mesta vzhliada nie práve najprívetivejšie. Čím som bližšie k Domu odborov (tak sa v minulosti budova volala), tým sa počet týchto zaujímavých ľudí znásobuje. Mne ale dochádza dych, a keď zbadám mládež vychádzať z MHD, viem, že môj výrok nebol správny. Škoda.
Vchádzam dnu. Prekvapí ma príjemná čistota. Žiadne porozhadzované časopisy, ani odpadky sa neváľajú na zemi. Mimochodom, to si všimnem aj počas ostatných dvoch dní. Neporiadku je tu výrazne menej, než minulý rok, čo je minimálne potešujúce. Predajné plochy sú rozmiestnené tiež lepšie a je ich určite viac. Chýba však väčšie zastúpenie knižného sektoru, pár ľudí si sťažuje, že si tu nemôže kúpiť tú svoju vysnívanú knihu.
Nepoteší ma ani fakt, že v kine je menšia zmena programu. Garfield nedorazil. Predátori tu však ale sú, a ani Svitanie nevyzerá najhoršie (videl som sklamané pohľady mladých dievčat, keď zistili, že vo filme nehrá Pattinson).
Prečo ale ísť na film, keď je toľko dobrých prednášok! Táto veta sa týka aj ostatných dní. Predátorov si predsa len pozriem a objavujem (pre mňa) novinku – filmy sa už v kinách nevychutnávajú, ale komentujú rozličnými pokrikmi, či tlieskaním. No nič, pozriem si ho niekedy inokedy. Doma. Večer ešte patrí otváraciemu programu a vyhláseniu priebežných výsledkov ceny Fantázie.
Sobota 18.9., približný čas: predpoludnie
Znova na IstroCone (a Comics Salone – aby som bol presný). Vychutnávam si atmosféru plnými dúškami. Hrá sa akási festivalová hra s názvom Yakuza, ja sa však len prechádzam a obdivujem to množstvo mainstreamu okolo seba. Obdivujem šikovnosť ľudí, ktorí sa odhodlali a maľujú postavičky z Warhammera, nespúšťam zrak z cosplay a keď od známeho začujem vetu“ „Konečne môžem fotiť pekné baby bez toho, aby sa na mňa frajerka hnevala!“ začínam fotiť tiež. Najkrajšia je pre mňa usmiata Vulkánka (Videl už niekto Vulkánca smiať sa?), ktorá ako jedna z mála prezentuje klasické sci-fi. Pred pár rokmi tu určite pobehovalo viac postáv zo Startreku a aj Hviezdne vojny mali zaiste väčšie zastúpenie. Lenže záľuby sa menia a to vidno aj v zastúpení mangy a anime na festivale.
Dávam prednosť príjemnému posedeniu na prednáške o existencii Stvoriteľa a nevynechám ani Sci-fi salón. Všade je plno. Mám pocit, že tento rok sa prekoná rekord v počte návštevníkov (aj sa prekonal – podľa priebežných informácií ich bolo viac ako 10 000). Ľudia sa tlačia na úzkych chodbách, nie každý sa ostane do prednáškovej miestnosti. A to ešte nenastal vrchol festivalu. Vrcholom môže byť pre každého niekto iné. Mladé slečny zažívajú svoj vrchol sledovaním filmu Zatmenie, pre iných sa ním stáva Avatar, popíjanie piva s Ďurom Červenákom, alebo koncert japonskej skupiny Gothika.
Nedeľa 19.9., približný čas: asi ráno
Chcem stihnúť horor Helloween. Viem, že sú aj lepšie filmy, no o desiatej predpoludním kino nebude až také plné. Mýlim sa. Prichádzam neskoro a sedím na schodoch. Nedeľa akosi patrí klasickejším formám popkultúry. Na svoje si prídu priaznivci sci-fi aj fantasy počas zaujímavých prednášok Príjemné je tiež zistenie, že sa mládež vo zvýšenej miere zaujíma o stolové hry, ktoré sa tu dajú vyskúšať. Tiež si zahrám a zisťujem, aká je to zábava. Ešte stále vo vestibule frčia DDRká, až sa divím, že ich tanečníci nerozdupali. Oteckovia, ktorí sú tu, nakupujú svojim ratolestiam darčeky. A je tu čo kúpiť! Určite niečo zostane aj pod vianočný stromček.
V podvečerných hodinách sa festival končí. Náhlim sa na autobusovú stanicu a o chlp miniem spoj. Ďalší mi ide o hodinu a pol. Rozmýšľam, že začnem zúriť, no potom si sadnem a pomyslím na IstroCon. Zlá nálada ma prejde a ja pokojne dodýchavam tie tri krásne dni, ktoré som práve zažil.
Ďakujem vám, organizátori.
A dovidenia o rok!
Fotil Ján Žižka.
Marian Kubicsko (redaktor)
marian.kubicsko@fantasyplanet.cz
