Pestis Draconum – Fabian Dušan

Recenze na slovenské vydání románu. Fantastika na Slovensku sa prebúdza. Ide jej to síce pomaly, ledva otvára oči, ešte sa nedokáže dvihnúť z postele, no občas si už zívne aby dala svetu najavo, že je tu, že sa má k svetu. Takým malým zívnutím je na Slovensku vydané dielo Dušana D. Fabiana s názvom Pestis Draconum.

Kto by to bol povedal! Banskú Štiavnicu ohrozuje drak. A nie hocijaký! Je to Veľký šarkan. Skupinke Zasvätených nezostáva nič iné, ako sa s ním porátať a eliminovať škody, ktoré svojou prítomnosťou spôsobil. Pre kúzlami obdarených ľudí by to nemal byť problém. Preto nasadajú do svojej oktávie a vydávajú sa za ultimátnou zbraňou – kopijou svätého Juraja, ktorá isto-iste draka zabije. Získať však takúto zbraň nebude také jednoduché…

Nie je to zvláštne?! Kopija, drak a štvorkolesový tátoš. Ide to vôbec dokopy? Dušan „Duke“ Fabian nám dokazuje, že ide. Na prelínane mágie a súčasnej doby si už pomaly zvykáme. Na cintorínoch nám potvory vychovávajú mladých gainmanovských faganov, Lukjaněnko nás presviedča, že vedúcimi v detských táboroch môžu byť aj temní mágovia. Tak prečo by sa mýty a povery nemohli zhmotniť a vytvoriť originálnu, mysticky ladenú atmosféru na strednom Slovensku?!

Touto cestou sa Fabian vydal a urobil dobre. Jeho univerzum elementálov, s ktorým sme sa mohli stretnúť už v knihe Invocatio Elementalium, je rovnako uveriteľné, ako napríklad už spomínané Lukjaněnkove Hliadky. Spisovateľovi bez problémov uveríme, že štrnásťročná Erika dokáže silou svojej vôle podpáliť spolužiačke vlasy, uveríme mu v existenciu drakodlakov a aj to, že Veľký šarkan prespáva pod Sitnom. Táto uveriteľnosť ide ruka v ruke s prostredím, ktoré je zvlášť pre slovenského čitateľa viac než príťažlivé. Košice, Banská Štiavnica, Svätý Jur, či Spišská Sobota ako aj iné slovenské mestá sa vyskytujú v tejto knihe. Možno však je to aj na škodu, keďže prvú polovicu knihy Zasvätení len cestujú z jedného mesta do druhého. Schéma: z bodu A prejdeme do bodu B, aby sme zistili, že potrebujeme ísť do bodu C začína nudiť.

Práve v tej chvíli prichádza zmena. Nielen v deji, ale aj v konaní hlavných postáv. Dávid Ábel – nevýrazný to hrdina prechádza veľkou a rýchlou zmenou, keď pochopí, čo ho vlastne čaká a aj ostatní do magických záležitostí zasvätení jedinci sa konečne pustia do práce. Všetky postavy sú však v diele málo výrazné, hádam až na Eriku – Eryxiu, ktorej autor určite mohol dať (a ja verím, že časom – v ďalšom románe aj dá) viac priestoru. Tá svojou bezbrannosťou a nadprirodzenou mocou pripomína Kingovu Podpaľačku. Keď už sme pri porovnávaní s inými dielami – nerád to robím, no Pestis Draconum má v sebe okrem mestskej fantasy a hororu aj prvky mystickej kriminálky typu: hociktoré dielo Dana Browna (tipujem Anjeli a démoni – najmä kvôli pobiehaniu po kostoloch). Tento mix je však celkom príjemný a ľahko stráviteľný, čomu dopomáha aj jazyk knihy. Text plynie rýchlo, pričom si však udržiava atmosféru a napriek detailnejším opisom neskĺza do zbytočnej uvravenosti. Občas možno prekvapia nezvyčajné slovné spojenia a moderné typy prirovnaní ako napríklad:

„V hlave má viac rozumu než vyplašený dinosaurus.“ „Obletovali okolo dračej hory ako mäsiarky okolo dôchodkyne, používajúcej lacnú konvalinkovú voňavku.“, no dá sa na ne zvyknúť. Jazyk je moderný, hovorový, nielen v dialógoch, ale aj v celom texte a rýchlo si naň čitateľ zvykne.

O to horšie sa zvyká na formu knihy. Je zrejmé, že slovenských čitateľov fantasy je pomenej než v Čechách, no aj tak je tento text zabalený do málo vábnej obalu formátu menších skrípt s prečudesnou grafickou úpravou. Myslím si však, že vydavateľstvo Artis Omnis si svoj prešľap už uvedomilo a ďalšie dielo v edícii Margo (konkrétne ide o Červenákovho Rogana) vydalo v exkluzívnej pevnej väzbe. Je totiž isté, že sa česká verzia tohto románu v knihovničke (aj) slovenského fantastu vyníma krajšie.

A môj záverečný verdikt – Áno pre Pestis draconum, áno pre Dušana Fabiana, áno pre slovenskú fantastiku. Aj keď má táto kniha svoje muchy, môžeme o nej povedať: „Bodaj by takýchto diel bolo viac!“

Marian Kubicsko (redaktor)

marian.kubicsko@fan­tasyplanet.cz

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

4 komentářů

  1. S křížem po funuse
    není trochu pozdě recenzovat něco, co vyšlo už před pár lety?

  2. to Lorandel
    Téměř výhradně recenzujeme jen nové knihy, ale občas se ohlédnout po nějakém starším kvalitním kousku není na škodu. Kromě toho tak můžete ještě jednou ocenit, jak krásnou obálku mělo české vydání. 🙂

  3. Ta obalka a cele prevedenie slovenskej verzie je fakt hnus. Asi kazdy, kto si tuto knihu chce kupit sa radsej obhliadne po ceskom vydani. Aj ja 😀

Zveřejnit odpověď