Som číslo štyri – Lore Pittacus

Opisované udalosti v tejto knihe sa naozaj stali. Mená osôb a miest sme zmenili, aby sme ochránili šesticu Lorienčanov, ktorí sa ešte vždy ukrývajú. Berte to ako prvú výstrahu. Mimozemšťania existujú. Niektorí nás chcú zahubiť. … a do kelu!

Som číslo čtyri

Ak niektorá kniha začne takýmto úvodom, treba sa mať na pozore. Je totiž veľký predpoklad, že to bude prinajmenšom kravina s bezduchým dejom a hroznou štylistikou. Môže sa však stať, že len klame telom a za nevábnymi naivným upozornením sa začne rysovať slušný príbeh.

Mimozemšťania existujú – my to vieme. Dokázali nám to už Muži v čiernom, E.T., aj prestarnutá učiteľka občianskej náuky, o ktorej si každý myslel, že pochádza zo Saturnu. Nebola to pravda. Pochádzala z Jupitera. O tom, že existujú aj iné planéty, na ktorých je (bol) život nás chce presvedčiť Pittacus Lore vo svojej knihe Som číslo štyri.

Mogadoránci začali inváziu na planétu Lorien. – Čo nás po tom?
Planéta Lorien je skoro vyhladená. – No a?
Deväť mládežníkov – Lorienčanov je presunutých na našu matičku Zem. – Tak nech!
Troch už tí fujtajbli, hnusní Mogadoránci, odkráglovali. … a pátrajú po štvrtom.
Štvrtý sa nachádza v štáte Ohio a chodí na strednú školu.

Takýto je námet knihy a treba pravdu povedať – je to poriadne neoriginálny. A neoriginálne to pokračuje ďalej. Číslo štyri má pätnásť, je to pravý tínedžer, zaľúbi sa do tínedžerskej krásavice, ktorú okukuje zlý tínedžer … (tri bodky znamenajú zívnutie) a medzitým ho hľadajú Mogadoránski vojaci, aby mu zakrútili krkom. Jednoducho, príbeh ako z Beverly Hills 902 10 zmiešaný so Smallville.

Ibaže – takéto príbehy lákajú mladých ľudí a preto treba knihu posudzovať najmä z ich pohľadu. Máme tu hlavného hrdinu. Je až nesympaticky sympatický. Milý, slušný, fešný, skrátka idol dievčenských sŕdc. Prebúdzajú sa v ňom schopnosti, o akých sa normálnym mladým chlapcom môže iba snívať. Neunaví sa, je mimoriadne múdry, oheň mu neublíži. Ak by chcel, dokázal by zmastiť všetkých, ktorí ubližujú slabším, trebárs aj prstom jednej ruky. Kto by nechcel byť takýto?! A prežívať nevšedné dni – prežívať dennodenne úžasné dobrodružstvá!

Autor sa prílišne nezamestnáva beletrizáciou. Píše priamo, stručne, jasne. Metafory spočítate na prstoch jednej ruky, prirovnania tiež. Dialógy sú slušne mládežnícke, možno slušnejšie, než ako súčasná mladá generácia rozpráva, dá sa to však prehrýzť (veď možno všetky americké decká zo štátu Ohio dostali dobrú výchovu). Kapitoly sú kratučké, po prečítaní jednej neváhate a pustíte sa hneď do ďalšej. Celé sa to číta veľmi dobre, nie sú hluché miesta a ku koncu sa od knihy nedá odtrhnúť. Autor zabudoval dať do deja aj pár „easter eggov“, takže mladý čitateľ si môže povedať: „Wáááw – veď ten spisovateľ je sám…“ (Ha, ha, ha – kto tomu uveril?) Kniha má silný predpoklad zaujať mládež – dievčatá aj chlapcov. Celé to je koncipované pre nich – je tam nenásilná ekologická zložka, chýbajú potoky krvi a kruté násilie, no je tu kopec napätia, ktoré graduje až k perfektnému finále. Okrem toho, kniha bola sfilmovaná. Hlavnú postavu hrá Alexom Pettyferom, ktorý zaiste vyčarí rumenec na dievčenských tvárach. Ostatných možno do kina prilákajú mená ako Michael Bay a Stephen Spielberg v roli producentov.

Ako ale môžu vnímať knihu praví scifisti, ktorým už aj raketový benzín dávno prestal tiecť po brade? Nelogický, naivný príbeh plný klišé. Postavy konajú absolútne nereálne, vyjadrujú sa úplne nereálne a tiež tak aj zmýšľajú. Najhoršie na tom je hlavná postava – vševedko, ku ktorému bude čitateľ veľmi rýchlo ľahostajný (ja som si viac obľúbil jeho psa). Dej je predvídateľný, detský, jednoduchý, komiksový, inak povedané – oddychový. Autor píše lineárne – využíva pritom pohľad hlavného hrdinu. Záverečný súboj je však úchvatný a z konca knihy jasne vyplýva, že bude mať aj pokračovanie.

Pittacus Lore je pseudonym (aké prekvapivé) a a podľa strýčka Googla patrí autorovi menom James Frey, ktorý už obohatil literatúru napríklad o knihy Milion malých střípků či Můj přítel Leonard. Ide o výsostne dospelácke knihy s protidrogovou tematikou a to, že sa pustil na tenký ľad mládežníckej sci-fi, ktorou kniha Som číslo štyri bezpochyby je, mu mohlo zlomiť literárny väz. Ale nezlomilo. Ako literatúra určená na relax funguje dokonale a kto od nej nečaká viac, nebude sklamaný. Ako predkrm k filmu tiež ujde. A komu sa film zapáči, bude mať možnosť siahnuť po tejto knihe.

Prišlo nás deväť. Vyzeráme ako vy, hovoríme ako vy, žijeme medzi vami, no nie sme ako vy. Dokážeme veci, o ktorých vy iba snívate. Sme silnejší a rýchlejší než čokoľvek, čo ste kedy videli. Sme ako superhrdinovia, ktorých uctievate vo filmoch a komiksoch – ibaže ozajstní. Mali sme v pláne vyrásť, zosilnieť, vytrénovať sa a spojiť do jednej veľkej sily, ktorá sa im vzoprie. Oni na to však prišli a začali nás vraždiť. Teraz sme na úteku. Trávime život v tieňoch, na miestach, kam sa nikto nikdy nepozrie. Zapadli sme medzi vás, takže vy nás ani nespoznáte.
Oni však áno.
Číslo jeden dostali v Malajzii.
Číslo dva v Anglicku.
Číslo tri v Keni.
Všetkých ich zabili.

Som číslo štyri.
Som na rade. (anotace)

  • Autor: Pittacus Lore
  • Překlad: Patrick Frank
  • Formát: hardback
  • Počet stran: 312
  • Cena: 12,90 €
  • Nakladatel: Ikar, 2011

Marian Kubicsko (redaktor)

marian.kubicsko@fan­tasyplanet.cz

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Zanechat odpověď