Tajná historie Moskvy – Sedia Ekaterina

Je to už dlhá doba, čo sa naše zraky prestali upierať smerom na východ a literatúra sa k nám dostávala najmä z krajín, ktorých sa nedotkol socialistický realizmus a banány neboli na prídel. Pomaly sme zabudli, že aj v Rusku môžu vychádzať dobré knihy, ktorých atmosféra je však úplne iná než u angloamerickej literatúry. Nebyť Lukjanenka, Achmanova a pár ďalších súčasných ruských spisovateľov, ani by sme nevedeli, že v bývalom Sovietskom zväze vôbec niekto píše.
A zrazu k nám dorazila Ekaterina Sedia. Pôvodom Moskovčanka, ktorá už ale od svojich dvadsať jedna rokov žije v USA. Presťahovanie sa za Veľkú mláku bolo pre jej spôsob písania prospešné. Zanechala svojich krajanov v období zmien, kedy dennodenne skloňovalo slovo Perestrojka. A aj preto z knihy Tajná historie Moskvy dýcha dusná atmosféra postsovietskej spoločnosti viac, než je to trebárs u spomínaného Sergeja Lukjanenka. Tajomná poetika, taká výrazná pre ruskú literatúru je v knihe zastúpená viac, než v ostatných dielach modernej fantasy. To je upozornenie pre čitateľov – dielo, napriek jednoduchej väzbe a menšiemu formátu, ktoré sa zdá byť vhodné na čítanie do vlaku, nie je knihou oddychovou a plnou nervydrásajúcich akcií. Tajná historie Moskvy je skôr sociálnokritickým románom plným inotajov, symbolov a odkazov na súčasnú situáciu v bývalých komunistických krajinách.
Autorka svoj príbeh zaradila do obdobia, keď sa Moskva a celé Rusko menilo. Spoločnosť, ktorá sa len donedávna túlila pod vládou jednej strany, dostáva facky od demokracie. Hlavnou postavou je Galina, slobodná tridsiatnička, ktorá žije v byte so svojou matkou a mladšou sestrou čakajúcou dieťa. Podľa matky trpí Galina schizofréniou, podľa seba trpí sebectvom, no keď jej sestra porodí a následne sa stratí, neváha vydať sa ju hľadať až do mystického podzemia mesta. Pri hľadaní jej pomáha nielen pár ľudí z Moskvy, ktorých stretáva cestou, ale aj figúry, ktoré by ste v reálnom svete márne hľadali. Väčšina postáv má svoj vlastný príbeh, autorka sa často obracia k ich životu pomocou retrospektív, až sa v istej časti zdá, že čítate jeden životopis za druhým. Hrdinovia majú svoje traumy, svoje malé tajomstvá, ktoré sú však tajomstvami obyčajných, skoro ničím nezaujímavých ľudí. Opakom sú bytosti nachádzajúce sa v podsvetí. Žije tam pestrý kaleidoskop ruských rozprávkových bytostí na čele s Dedom Mrázom, Koščejom Nesmrteľným a ostatnými fantastickými postavami.
Príbeh plynie pomaly, často stojí na mieste, potom len tak pobubláva, aby sa nenáhlivo dostal ďalej. Väčšinu času strávia hrdinovia v podsvetí, ktoré je napriek svojej bizarnosti príjemnejším prostredím než svet na povrchu. Aj tam je však pokojná atmosféra narušená tým, ako sa reálny svet z povrchu dostáva do imaginárneho sveta podsvetia. Do toho všetkého autorka pribalila aj exkurz minulosťou Moskvy a čitateľ, ktorý je s ňou obstojne oboznámený bude mať ďalší dôvod tešiť sa. Otázkou však ostávajú ostatní – tí, ktorým moskovské dejiny a ruská kultúra nič nehovoria. Isté je, že túto knihu autorka adresovala najmä vnímavejším čitateľom. Oni nebudú frflať nad jednoduchosťou príbehu a nájdu pod povrchom jej textov skryté významy, ktoré ako zlatá nitka sa vinú v prekrásnej výšivke románu.