Pri čítaní o vlkodlačici Kroane ma prešla chuť žiť stovky rokov. A Kroana tentoraz nežije len ďalšiu prelomovú dobu sveta vonku, ale aj toho vo svojom dome. Napätie vznikajúce v konflikte toho, čo je a toho, čo bude potom má v sebe zbierku otázok. Odpovede sa motajú rôznymi cestami. Vtip „nepoznám ťa, ale zuby ti umyjem“ pre Kroanu neplatí. Musí sa dobre poznať, aby prežila. A rýchlo dopĺňať medzery. Žiť stovky rokov by som nechcela. Ale číta sa o tom výborne.
Román Vlčice a Mandragora tvorí prológ a ďalších jedenásť kapitol. Je historickou fantasy, kde sa reálne udalosti dejín miešajú s mágiu a môžete tak stretnúť nielen ľudí, ale aj ďalšie bytosti a všetko spolu tvorí zaujímavú zmes. V niektorých kapitolách vystupuje Kroana, niektoré patria iným, ale všetky sa Kroany týkajú, sú to jej príbehy a príbehy ľudí, ktorým zasiahla do života. Kapitoly majú zaujímavé názvy. Našepkávajú, o čo pôjde a predpovede plnia. Dej prebieha v germánskom svete, ktorý má Rím už skoro na dvore. Známe dejiny do deja zasahujú, ale skôr z pozadia ako tušenie, v dialógoch a na dokreslenie. Ide skôr o malý súkromný svet a jeho videnie reality. V čom žijem, to opisujem. Postavy, náznaky, prinášajú tušenie, že pôjde o bitku v Teutoburskom lese a Kroana má veľmi silný dôvod bojovať. Nie, žiadna pomsta. Tentoraz ide o lásku. Aj.
Úvod je trochu rozvláčny a popisný, ale našťastie prídu ľudia, hodia reč a je veselo. Potom sa objaví vlk, hop, Kroana v kožuchu, dej dostáva nohy. Občas štyri.
Začiatok je próza ako zo života. Aj vlkodlak je žena. Poznáte to. Navariť, upratať, prebaliť. Prikryť spiaceho chlapa. Po návrate z lovu. Večný problém – bojovať (ďalšie doplňte podľa doby), alebo variť a prebaľovať rieši celkom originálne, chlap! Lenže potom srandičky končia, začína prihárať. Prichádza… Všetko je živé, dotykové a plné predstáv ako fotka. To, čo bude, bude. Ale je možné „bude“ prešiť na svoju veľkosť? Staré svety zrazu dýchajú na krk, obrazy sa striedajú, dej zaplieta. Spomienky a realita spolu prirodzene fungujú. Kroana sa musí po nepríjemnom stretnutí hneď na začiatku rozhodnúť. Toto rozhodnutie rozbehne ďalšie udalosti a udržiava čitateľa v napätí. Dej prebieha v dialógoch aj v scénach plných akcie, kde ide o život. Boj so strigou vám preletí žilami a zdvihne tlak. Rozhodnutie s osudom si celkom pekne porozumejú, skladačka dostáva tvar. Zaujímavou postavou je dedko Magnus, ktorý nemá rád, ak ho volajú veštec, ale veštenie mu problémy nerobí. Katvaldu okolie považuje za zbabelca, lenže nakoniec je to on, kto zachráni kráľa. Aj vďaka žene.
Zaujímavá odpoveď pre zvedavcov a príjemné oživenie bežnej histórie. Zmes fantázie, dobovej reality, namiešaná s trochou humoru. Aj kráľovi môže pre ženu zmäknúť mozog a krása je celkom šikovná zbraň. Dočasná „slepota“ má množstvo využití. Život v štýle víno, ženy, spev mení dejiny. Hlavne ak tie krásne ženy tvoria predvoj. Lenže aj táto minca má druhú stranu. A humor nádych smútku.
Dejom beží niekoľko príbehov a spolu sa výborne čítajú. Niektoré sú vážne a silné, ďalšie vtipné a silné. Dokážu zaujať. Postavy, postavičky, kráľ Marobud, Kroana. Nuž dedko Magnus aj mňa často desí človek, ktorého sa bojíš aj ty. Príbehy dávnych čias oživené cez príbehy ľudí, iných bytostí a ich rozprávanie o živote, ktorý sa nekončí, iba mení. Čo je vlastne zrada a kedy človek zrádza? Skutočne existujú miesta, kde dostalo šancu zlo? A také silné, že sa bránou smrti len prelialo, vrástlo do stromov, vsiaklo do zeme a vyvoláva ďalšie zlo, ktorým sa živý? Niečo je naznačené v dialógoch, niečo prinesie dej a ten má svoje tempo, hovorí sa dosť, ale prirodzene a bez zbytočných slov. Postavy sú živé a celkom iné ako v učebniciach. Nájdete tu rôzne zaujímavosti zo života víl, rozmotáte vlkodlačí rodokmeň a záver dopovie zaujímavý príbeh nahryznutý na začiatku. Kniha má ešte jednu časť a tak nevadí, že niektoré kúsky skladačky sú iba načrtnuté.
