Zlato Arkony – Juraj Červenák

Tak a máme ho späť. Rogana. Čierneho, nezlomného, nemilosrdného černokňažníka, ktorý je všade tam, kde slovanské kmene potrebujú pomoc. Svoj vstup do slovanského sveta plného bohov, besov, krvi, mágie a zabíjania započal v trilógii, ktorá mala vlastne štyri časti, no div sa svete, nikomu to nevadilo. Teraz je tu znova. V Zlate Arkony.

Zlato Arkony

Na jeho návrat sa tešil každý roganofil/čer­venákožrút (doplňte si podľa vlastného uváženia). Čo na tom, že v novej knihe viac než svoj verný meč bude obľúbený hrdina používať … no, volajme to … diplomaciu. Zavše sa aj tu dotkne svojej kúzelnej zbrane a potom končatiny začnú lietať povetrím, črevá plieskať o zem a všade bude striekať stará dobrá tekutina – krv.

Čítať nového Rogana je ako vrátiť sa späť o pár rokov. Konkrétne do roku 2007, keď sa podaktorí prvýkrát dotkli brožovanej väzby prvého vydania Černokňažníka. Iní možno práve v tú dobu zažili svoj prvý sex a ďalší si na ten rok spomínajú, ako utekali cez park naháňaní susedovým zúrivým psom. Všetky tri situácie spája jeden spoločný menovateľ – obrovský zážitok.

Prvá trilógia sa zaoberala premenou bojovníka – avarobijca v skoro nesmrteľného geroja až po končeky vlasov naplneného pohanskou mágiou. Pre autora však vznikla zaujímavá dilema – Akým spôsobom oklieštiť jeho moc, aby bol pre čitateľov dostatočne príťažlivý a najmä – aby táto postava celý problém nevyriešila jedným mávnutím Radhostovho meča. Potom by príbeh nemal skoro 240 strán, ale maximálne päť a to by Rogan stihol okrem eliminácie všetkého zla aj ponaháňať nejakú tú slovanskú devu. Z toho dôvodu sa zmenilo prostredie. Pre niekoho to môže byť negatívum – dej sa tentokrát neodohráva na našom území (na našich územiach). Žiaden Hron, Nitrava, či Morava. Po lesoch nepobehujú Lučania, ani kmeň Čechov. Hrdina spolu s vlčím druhom Goryvladom sa ocitá na severe, kde cudzí hrdlorezi útočia na slovanské osady a ohrozujú samotnú Arkonu, povesťami opradenú svätyňu plnú pokladov. Hlavná postava sa tak dostáva ďaleko od svojho domova, od Kančej hory, kde sa nachádza žriedlo jeho moci – Krvavý oheň.

Tu , v nehostinnom chladnom území, aj obyčajný šíp zabodnutý do hrude bolí viac, než kedykoľvek predtým. A keď nepriateľských lukostrelcov je viac než dosť a sú neskutočne presní, Rogan môže dôjsť k názoru, že sa občas nechtiac začne podobať ihelničke. Jeho protivníci sa volajú aelfi a vedia sa lepšie oháňať so zbraňami než väčšina bežných bojovníkov tej doby. Sú však tiež smrteľní. Ich chyba.

Černokňažník rýchlo zisťuje, že na to, aby protivníkov porazil, bude potrebovať pomoc miestnych. Stáva sa z neho manipulátor, inak povedané intrigán v malom. Niečo ako Tyrion Lannister s menšími skúsenosťami v politike a vyššou postavou. Tiež sa pokúša hrabať viac pre seba, než pre ostatných. A nezastaví sa pred ničím. Konečne sa v tejto knihe stáva Roganom, po akom čitateľ od začiatku túžil. Žiadna Matka Tereza, ale človek, ktorý neváha obetovať životy nevinných, len aby dosiahol svoje. Zbytočne sa potom bráni slovami: „Vybral som si menšie zlo. Ak by som to nespravil, dopadlo by to horšie.“ My vieme svoje a uznanlivo prikyvujeme.

Vzdelaní ľudia v odbore slavistika tvrdia, že v minulosti existovala akási praslovančina. Pravdu však v tomto prípade musí mať Ďuro Červenák. Starí Slovania rozprávali čistou slovenčinou! V akom inom jazyku sa tak nádherne slope, jebe, tentuje a ondie, ak nie v tom v našom?! A nielen Slovania mali takýto príjemný jazykový prejav. Prehovor jedného z Vikingov: „Ak si smädný, moji chlapi ťa podržia a ja ti naštím do huby.“ má tiež čosi do seba. A Goryvlad zasa celé dianie komentuje s príjemným zvieracím nadhľadom. Jednoducho, radosť čítať.

Jedným z problémov autorových kníh je, že sa hlavné postavy občas ocitajú v úlohách obyčajných štatistov. Sú síce uprostred diania, no ich ako keby sa daný problém ani netýkal. Môžem napríklad spomenúť Bivoja z rovnomerného diela. Dodnes si nedokážem vybaviť, čo tento hromotĺk okrem anihilácie prerasteného prasaťa urobil. Roganovi to našťastie nehrozí. Inak povedané – Je to správny chlap na správnom mieste. Sekundantov mu robia nemenej zaujímavé postavy. Kručimír – vladyka, ktorý svoj žiaľ do príchodu černokňažníka zapíjal medovinou a Ogneslav so zaujímavým vzťahom k matke, za ktorý by sa nehanbil ani Oidipus. Kvôli osobným sporom by sa títo dvaja navzájom dokázali utopiť v lyžičke vody, lenže sú nútení spolupracovať. Ich časté slovné spory spestrujú dej, no nezatieňujú Roganove konanie. Uber boss aelfov je tu bohužiaľ iba spomenutý a nahradený dvojicou, ktorá sa v niektorých prípadoch správa doslova a do písmena priteplene. V pokračovaní (áno, čítate správne, Zlato Arkony je koncipovaný ako dilógia) sa však určite ukáže v plnej kráse. Myslím, že sa môžeme tešiť na to, ako vládcovi Krvavého ohňa poriadne zatopí.

Nemôžem nespomenúť text Krvavá voľba, ktorý je na konci knihy. Je to víťazná poviedka z prvého ročníka súťaže Napíš svojho Rogana. Jeho autor, Rastislav Weber, má už svoje pevné miesto v slovenskej fantastike a tiež sa venuje obdobiu, ktoré je blízke Roganovej dobe. Príbeh sa odohráva v dávnovekých Tatrách, kde sa za každou muchotrávkou schovával lesný bes a po stromoch okrem veveričiek poskakovali aj duchovia zomrelých. Medveďov bolo najskôr rovnako ako teraz, no mali aj svojich bratrancov medveďodlakov. A práve o nich sa v poviedke píše. Aby hlavný hrdina spolu s Goryvladom tento už vtedy ohrozený druh hneď nevykynožili, autor na začiatku jednoducho napísal: „V ten deň, keď černokňažník prišiel o svoju moc, husto pršalo.“ Jednoduché, ale účinné. Celý príbeh je vlastne dosť jednoduchý a záverečné vysvetlenie udalostí trocha pritiahnuté za vlasy, no štýl podania príbehu dokáže vtiahnuť čitateľa do deja.

A o to predsa v každej roganovke ide – prežívať neskutočné dobrodružstvá … aj keď len na papieri.

Na Rujane odjakživa vládli žreci z Arkony. Túžba po pokladoch svätyne však priviedla na ostrov cudzích hrdlorezov. Ich lode s dračími lebkami sa vynorili zo severných hmiel, z ríše skrytej pred pohľadmi smrteľníkov. Zaútočili, naplnili pobrežné vody telami rujanských obrancov a obsadili ostrov. Arkona zatiaľ odoláva. Kúzla, ktoré ju chránia, však postupne slabnú. Cudzinci medzitým rozširujú hrôzovládu dobyli už Volgost a takmer sa zmocnili štítu boha Jarovíta, v Štetíne potupili Triglavovu svätyňu a teraz vycierajú tesáky chované ľudským mäsom smerom k Volynu. Slovanskí žreci a vládcovia volajú o pomoc. Povodím Odry z ďalekého juhu prichádza pán Radhostovho meča a jeho démonický vlčí sprievodca Po mnohých rokoch od napísania cyklu Černokňažník sa Juraj Červenák vracia k svojim najpopulárnejším hrdinom, Čiernemu Roganovi a Goryvladovi. V prvom zo série nových príbehov ich púť zavedie na sever, až na jantárové pobrežia, kde slovanskí bohovia čelia krvilačným dobyvateľom. Poradí si černokňažník v končinách, ktoré sú tak veľmi vzdialené od Kančej hory a Krvavého ohňa, zdroja jeho moci? (anotace)

  • Zlato Arkony 1
  • Autor: Juraj Červenák
  • Překlad: –
  • Série: Čierny Rogan
  • Formát: hardback
  • Počet stran: 264
  • Cena: 12 €
  • Vydalo: Artis Omnis, 2012

Přečtěte si i recenzi na české vydání románu.

Marian Kubicsko (redaktor)

marian.kubicsko@fan­tasyplanet.cz

Další články autora

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

1 komentář

  1. Keďže sa autor recenzie tak vytešuje nad ľubozvučnou slovenčinou, nemal by potom používať český výraz “zatopiť” vo vete “vládcovi Krvavého ohňa poriadne zatopí”. Po slovensky by malo byť “podkúri”. Predstava, ako sa niekto snaží Rogana tak trochu topiť vo vode, ma rozosmiala. 🙂
    Inak recenzia v pohode.

Zanechat odpověď