Zločin na Poseidon City – Nováková Julie

Zločin na Poseidon City je čerstvým pokrmom na literárnom tanieri. Je to chutný pokrm. Poďme sa pozrieť, z akých ingrediencií nám autorka Julie Nováková navarila.

Nováková Julie - Zločin na Poseidon CityTých ingrediencií je šesť a každá z nich má osobitú príchuť. Jedna je lepšia, druhá chutí menej. Jedna má výraznejšiu arómu, ďalšiu cítiť menej. Z čoho je vlastne tento román uvarený?

Prvá ingrediencia – Reálna budúcnosť

Zločin na Poseidon City je detektívnym románom z blízkej budúcnosti. Zajtrajšok je tu opísaný tak skutočne, až človeku behá mráz po chrbte. Svet je po ekologickej kataklizme, časti pobreží sú pod vodou a ľudstvo vytvorilo projekt miest na vodnej hladine. Tieto morské mestá sú viacmenej sebestačné – energiu získavajú z vodného príboja, slnečného žiarenia a aj morského dna. Mestá sa pravidelne posúvajú z miesta na miesto a spoločne vytvárajú nový štát UMC (Únia morských miest). Samozrejmosťou sú nové výdobytky vedy a techniky – inteligentní roboti, lietajúce lode (alebo plávajúce lietadlá?) a samozrejme multifon. Je to vlastne presne taký mobil, aký si každý človek predstavuje, že bude vyzerať v budúcnosti. Používa sa na … všetko. A tak ako aj dnes, si bez neho už nik nevie predstaviť existenciu. Možno je autorka vizionárom, možno sa všetky jej predstavy splnia. V texte však nezabieha do technických detailov, viac priestoru dáva čitateľovej fantázii. Svet prešiel veľkou globalizáciou, vládnu tu monopoly, no ľudia predsa žijú šťastne.

Druhá ingrediencia – Príbeh

Policajná kapitánka Sharon Banksová prežíva svoj ďalší nudný deň na Poseidon City. Nudný – v morských mestách je zločinnosť minimálna. Lenže práve dnes sa čosi stalo. Ktosi zavraždil významného podnikateľa Vincenta McIntara. Je nutné tento prípad čo najskôr vyriešiť, lebo smrť toho muža môže vážne ovplyvniť ekonomiku aj politickú situáciu morských miest. Príbeh naozaj nepatrí medzi najoriginálnejšie. Autorka si to najskôr tiež uvedomila preto opustila linearitu pátrania. Kapitánka ako aj ostatné postavy často sledujú falošné stopy, dokonca vyvracajú mýtus o raji na zemi, ktorým sa mesto Poseidon City prezentovalo. Takýto príbeh ale nemusia stráviť priaznivci scifi, pre ktorých je detektívka len slabou náhradou za kvalitné vedecko-fantastické dielo.

Tretia ingrediencia – Postavy

Dôležitých postáv sa v diele nevyskytuje veľa, no napriek tomu autorka nedokázala využiť ich potenciál. S hlavnou hrdinkou sa nie každý dokáže zžiť. Je totižto úplne obyčajná, bez akejkoľvek charizmy. Jej parťák, poručík Duncan Miller ako aj jej priateľ Todd patria tiež do radov tých bežných ľudí. Napriek tomu sú tu postavy ako vtipkujúci robot Ebee a Per Wolström – odvážny podmorský hľadač nálezísk, ktoré majú zaujímavé rysy, no Julie Nováková im dala len málo priestoru na realizáciu. Je to škoda, preto táto ingrediencia nepatrí medzi najchutnejšie.

Štvrtá ingrediencia – Text

Jazyk románu je jednoduchý, ľahko čitateľný. Po úvode, ktorý je využitý na zoznámenie sa s prostredím a postavami sa začne vyšetrovanie a postavy sa vyberú po prvých stopách zločinu. Asi v polovici diela sa dostáva aj na akčnú vložku, no autorka sa dynamike vyhýba a aj keď na akciu dôjde ešte párkrát, je dosť nevýrazná. Akčné časti sú celé napísane v minulom čase, chýba historický prezent. Ďalšou slabinou textu sú dialógy. Sú ľahko naivné, málo uveriteľné. Čitateľ sa najskôr pousmeje nad otázkami, ktoré dáva Saron Blanksová počas vypočúvania.

Piata ingrediencia – Deus ex machina

Boh rieši zápletku. V tomto prípade nie Boh, ale skôr náhody pomáhajú našim hrdinom. Ak bude v budúcnosti policajné vyšetrovanie založené na takýchto náhodách, máme sa čoho obávať. A pritom celý dej má jasnú logiku, hrdinovia si počínajú rozumne, no často sa dostávajú do bezradných situácií, z ktorých im pomôže len a len náhoda.

Šiesta ingrediencia – Nečakaný koniec

Nebojte sa, neprezradím vám koniec príbehu (aj keď viem, že by som toho bol schopný). Na konci knihy ale čitateľa čaká jedno prekvapenie a tým je rok narodenia autorky. 1991 – ak sa nemýlim, slečna Nováková má teraz krásnych osemnásť, toto dielo dokonca napísala vo svojich štrnástich. Klobúk dolu pred takýmto výsledkom. Román sa dobre číta, a aj napriek chybám, ktoré mohli vzniknúť vďaka jej mladému veku, sa pri Zločine na Poseidon City dá stráviť pár príjemných hodín.

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Žádné komentáře

  1. Četl jsem v rukopisu a líbilo se mi to. Můžu doporučit.

  2. Hm, 18 rokov, to má menej rokov než ja a ja som doteraz nedokončil ani poviedku. Klobúk dole, navyše ak to napísala v štrnástich. Až budem kupovať niečo nové, táto kniha bude jedným z kandidátov. Želám autorke veľa úsepchov.

  3. Takže ak to zhrniem:jednoduchý jazyk, naivné a málo uveriteľné dialógy, riešenie problémov deus ex machina, necharizmatické a povrchné postavy, neoriginálny príbeh. Vynechal som niečo?

  4. Vynechal jsi soupis hodnotných románů, které jsi napsal od svých 14 let Ty. Jinak good.

  5. A proč by mě jako čtenáře mělo zajímat, kolik bylo autorovi, když napsal knihu? Mě zajímá, zda mi bude nebo nebude líto tří stovek za knížku … knihu jsem zatím nečetla, jen ukázku (ta mě nijak nezaujala), takže nemůžu soudit kvalitu díla, ale “omlouvat” případnou nekvalitu věkem, to mi přijde trochu laciné.

  6. Knihu jsem nečetla, takže se svým názorem na ni nepodělím, ale rozhodně souhlasím s tím, že omlouvat jakoukoli knihu věkem autora je pitomost. Existuje tisíc lepších argumentů než je tento.

  7. Tikki: Ja som poéziu písal už ako druhák na ZŠ. A keď som ju nedávno čítal priateľke, skoro odpadla od smiechu. Ale pochválila ma, že na druháka som mal skvelú obrazotvornosť. Akurát tie verše boli trochu naivné. Máme teraz z toho vydať zbierku, lebo síce je to naivné ale napísal som to ako osemročný?

  8. Autor, který dal takhle brzy dohromady knihu, samozřejmě může být hodně zajímavý.V tomhle případě to asi nebude jen přefouknutá reklama Eragonu; u nás by se to stejně nevyplatilo.Ale při své přetíženosti si to určitě nepřečtu…

Zanechat odpověď