Čo môže byť lepšie, ako ochorieť pred Vianocami?! Vonku je zima a sneží, v byte rozvoniava vianočné pečivo. Každý je nervózny, vo veľkom sa upratuje a vy, s pokojom Angličana, ležíte v posteli a nestaráte sa o nevraživé pohľady ostatných členov rodiny, ktorí drú aj za vás. A občas si medzi spaním a pozeraním filmov prečítane Fantáziu.
 |
Piate tohtoročné číslo vyšlo síce o nejaký deň neskôr než malo, no ako predvianočný darček určite potešilo každého, kto sa zaujíma o súčasnú popkultúru. Veď v časopise je vložená aj malá pozornosť – plagát k filmu Harry Potter a Dary Smrti! Kto si ho nechce vycapiť na stenu, môže ho podarovať mladším rodinným príslušníkom a má od nich aspoň na pár chvíľ pokoj. Môže sa začítať do filmovej a seriálovej sekcie, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo toto číslo ponúka. Sú tu Harryho Dary Smrti, Príbehy zo záhrobia, Fízly zo zálohy, televízni Klamári (Lies to me). Sú tu veci, ktoré sme najskôr nevideli ako napríklad Sons of Anarchy, či Splice. Je tu Rodrigezova Mačeta a je tu nový Tron. Aj keď sa mi osobne nepáčil dvojstranový článok vytvorený spôsobom, že si autor pozrel trailer plus našiel zopár údajov a dal to dokopy, rozhovor s Jeffom Bridgesom a text o staručkom kultovom prvom Tronovi ma vrátil k pozitívnejším myšlienkam.
Takto naladený som si prečítal aj rubriku Od desiatich k piatim, tentoraz na tému Vianočné filmy. Už teraz sa teším, ako si znova v telke pozriem Mrázika, či iné „každoročáky“, bez ktorých nie sú Vianoce Vianocami. Skoro som zabudol na film Scott Pilgrim proti celému svetu. Mám však pocit, že som nebol sám. Tvorcovia Fantázie nám ale pripomenuli, že pred krátkym časom tento zaujímavý snímok prebehol našimi kinami a nanešťastie ostal rovnako (ak nie viac) nepovšimnutý ako jemu podobný Kick-Ass. Zabudlo sa aj na Michaela Dudikoffa, kedysi celkom známu hviezdu akčných béčkových filmov. Píše sa o ňom v Panoptiku zabudnutých hrdinov a to dosť kriticky. Pravda, Dudikoff nebol žiaden Stallone, Van Damme ani Švarcík, no podaktorí na jeho Amerického nindžu s nostalgiou spomíname, tak nám naše spomienky, prosím, nekazte!
Prejdime k literatúre. Vyhlasovala sa Cena Fantázie a tá tejto sekcii jasne dominuje. Reportáž z vyhlasovania, fotografie, dokonca je tu poviedka Najtemnejšie želanie Filipa Horvátha, ktorá je prvou z plánovaných zverejňovaných poviedok účastniacich sa aktuálneho ročníka literárnej súťaže. Skončila niekde na devätnástom mieste a je to „bohužiaľ“ poznať. Autor by si ju mal ešte párkrát prečítať, poprepisovať, opraviť, učesať a možno by sa to čaro, ktoré z nej vychádza, nestrácalo v amatérizme. Poetický príbeh o malom dievčatku, ktoré putuje lesom plnom zabudnutého strachu, by mohol byť veľmi pekný. Lyrizmus, ktorý z poviedky sála je príjemný, no vadí mi veľké množstvo častíc, vadí mi opakovanie na začiatku viet (neviem, či to bol pokus o anaforu, ak áno, nevyšlo to) atď. A vadí mi aj to, že sa vety často nezačínali veľkým písmenom! Za to už ale Filip Horváth naozaj nemôže. To skôr korektor, ktorý toto číslo Fantázie nezvládol. Keď ľudia si kupujú časopis za nemalé peniaze a mali by ho dostať v gramaticky správnej podobe! Pritom som našiel aj takú škaredú chybu ako: najme – namiesto najmä.
Oproti Najtemnejšiemu želaniu je poviedka Štefana Huslicu úplným pohladením čitateľského srdca. Jeho názov je Narodený v Československej socialistickej a leitmotív by sa dal skĺbiť do jedného známej vety od skupiny Lucie „Středověk neskončil, středověk trvá …“.
Poviedka Zuzany Šokovej Kyslé uhorky xero ufónky ma v mysli zaviedla do dôb, kedy som ešte čítaval knihy z edície Stopy. Jasne si spomínam na román Okolo galaxie za 80 týždňov. Tiež to bola knižka podobne milo naivná, no pritom zábavná ako Šokovej poviedka. A pritom, ak by sme z nej stiahli sci-fi pozlátko, objavil by sa nám obyčajný tínedžerský romantický problém. Túto poviedku poslala autorka do súťaže na blook.sk tesne pred uzávierkou a skončila štvrtá. Som zvedavý, ako dopadne nabudúce, keď si na svojom diele viac dá záležať. Veď, ako sa v časopise dočítate, blook.sk vyhlásil už ďalšiu súťaž.
Posledný berie všetko – to je názov eseje o sci-fi literatúre. Ako sme už zvyknutý, text z pera (alebo ťukania na klávesnicu) Miloša Ferka je naozaj kvalitný, no jedna veta, ktorú napísal, dala zabrať aj mne. Buďte, prosím, trpezlivý pri jej čítaní, je to dlhá veta:
Odpor skeptikovi a individualistovi Vonnegutovi mohol vyvolať tiež geto vedeckej fantastiky – podivuhodne rýchlo vznikajúca a v iných žánroch v takejto kvalite nevídaná veľmi skoro až medzinárodná organizácia priaznivcov vedeckej fantastiky a neskôr i fantastiky, vyznačujúca sa veľkou vnútornou súdržnosťou a pevnou ustálenosťou, miestami až skostnatenosťou názorov; nanajvýš progresívna v otázkach technológií, a zásadne konzervatívna v postojoch literárnych, politicky viacmenej indiferentná, avšak v snahe vyhnúť sa akýmkoľvek extrémom (a v strachu z akýchkoľvek extrémov) viacmenej väčšinou konfortne konzervatívne splývajúca s frančízingom, kým napokon, ako vieme, v deväťdesiatych rokoch 21. storočia sama definitívne neetabluje frančízu vlastnú, veľmi expanzívnu, v súčasnosti v kooperácii s McDonalds (iste poznáte heslo: naše knižky/audioknihy/tride/multihry prečítajte/pozriete si/ vypočujete/zahráte rýchlejšie než skonzumujete hamburger! Navyše ľahšie stráviteľné! Čítajte/pozerajte/počúvajte/hrajte s nami, čítajte/ pozerajte/počúvajte/hrajte nás! Pre ľahkosť a pohodu a dobré trávenie!) celosvetovo rozšírenú.
Som nanajvýš zvedavý, ako dlho trvalo, než dokázal Miloš Ferko skonštruovať takúto vetu (veď, mne to trvalo, kým som ju prepísal!). A tiež som zvedavý, ako dlho potrvá, kým ju čitatelia pochopia (doteraz som ju nepochopil.). Viem si však predstaviť autora, ako sa musel zákerne uchechtávať, keď nad vetou špekuloval. Takýto hlavolam na čitateľov Fantázie nevymyslí hocikto. Popri tejto eseji sa článok o fantastických svetoch Raymonda E. Feista musí krčiť kdesi v kúte. A nech aj tam zostane! Spomínam si na Midkemiu, na Kelewan, a srdce mi začne búšiť v tom správnom tempe, keď niekto vysloví meno Milamber, či Jimmy Ručka, no tento text ma nedonútil oprášiť horné police mojej knihovničky, kde sú celé série Feistových kníh.
Komiksy, anime, manga – prepáčte mi, že vám nebudem teraz venovať toľko pozornosti. Dúfam, že to za mňa spravia čitatelia. Veď napríklad článok Vojtecha Čepeláka o českom komikse uplynulého desaťročia naozaj stojí za to. Nová rubrika Cosplay si tiež určite nájde svojich čitateľov. Aj keď na Slovensku existuje viac časopisov s recenziami počítačových hier, poteší, keď si o niektorých prečítame v našom obľúbenom časopise. Napríklad o Fallout: New Vegas, či o Gran Turismo 5.
Od nich už nie je ďaleko k stolovým hrám. Zaujímavá môže byť Last Night on Earth – aspoň článok o ňom je veľmi dobre a jednoducho napísaný. Len škoda, že hra nie je aspoň v češtine. Druhej hre s názvom Bezva finta porozumie aj neznalec germánskeho jazyka, no text už menej navnadí zahrať si ju.
Finále tentoraz patrí Kovovým diskom. Príznačný názov pre sekciu o tvrdej hudbe. Časopis Fantázia podporuje dobré akcie, akým bol napríklad aj Heidenfest 2010, o ktorej je napísaná zaujímavá reportáž. Nemôžu chýbať ani recenzie na nové (aj staré) albumy metalových kapiel (fíha – Iron Maiden má nový album?!), dokonca je tu aj článok o muzikály West Side Story. Dobrá voľba. Takýto muzikál by nemal zapadnúť prachom.
…a dobrou voľbou je zobrať si počas týchto vianočných dní do rúk posledné tohtoročné číslo Fantázie a čítať a čítať a čítať…
Marian Kubicsko (redaktor)
marian.kubicsko@fantasyplanet.cz
