Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi

Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi – antológia poviedok, ktorá ma nezvyčajne zaujala nielen svojím obsahom, ale aj poslednou stranou. Tam som sa totiž dozvedel, že vyšla v náklade iba 300 kusov. Je možné, aby slovenská komunita zaoberajúca sa hororom, humorom a ich kombináciami mala takú slabú základňu?

… alebo sa vydavateľ iba bál, že zborník bude príliš neúspešný a ak už má zapadnúť prachom, tak nech to nie je vo veľkom množstve?! Rokom vydania totiž rok 2006 a horor bol v tej dobe na okraji záujmu slovenských čitateľov.

Nech je, ako je – isté je to, že zbierka vyšla a nemá sa za čo hanbiť. Je totižto výberom poviedok, ktoré sa objavili v internetovom magazíne Hlboký hrob v období od roku 2000 do roku 2004. Aj keď HH (Hlboký hrob) už ukončil svoju existenciu, zostala po ňom literárna súťaž Béla (pomenovaná podľa herca Bélu Lugosiho – predstaviteľa Draculu) a práve tento zborník. Michal Spáda – bývalý literárny redaktor Hlbokého hrobu ho veľmi príjemne charakterizoval: V žiadnom prípade to ale nie je album so starostlivo povyberanými fotografiami, na ktorých vyretušovaný strýko vyzerá viac k svetu než ako si ho pamätajú jeho súčasníci. Ambíciou zbierky je byť ako obsah jedného zo starých zaprášených kufrov, ktoré mal nad posteľou. Áno, sú v ňom aj vyblednuté erotické časopisy, falošné zuby, zdochnutý netopier a ľudské kosti; sú tam preto, lebo taký bol strýko v skutočnosti. (NDPNS s. 5)
Čo sa tu teda dá nájsť?

Okrem pekného prológu Michala Spádu sa tu nachádza deväť rozmanitých literárnych textov od siedmich autorov. Pred každou poviedkou je krátka charakteristika, ako vlastne vznikla, pár slov o autorovi a prečo je vlastne zaradená do zborníka. Potešia aj ilustrácie od Michala Löwyho – sú jednoduché, trocha naivné, no zapadajú sem „ako riť na šerbel“.

Literárne texty sú síce určené priaznivcom hororu, no aj bežný čitateľ, ktorý „možno“ o túto útlu knižočku omylom zavadí, nebude znechutený. Najkratšie poviedky a to Snáď sa niekedy dozvieme odpoveď od Michala Löwyho a (jediný) po česky napísaný text Muž měl místo mozku klíště s podtitulom Mravoučná povídka od Gabriela Pleska sú poetické, mierne surrealistické, s nečakanou pointou. Pri čítaní Konca leta od Michala Jedináka čitateľovi nedá nespomenúť si na také diela ako Čarodej z krajiny OZ, prípadne na Koralínu od Gaimana. Koniec leta je asi najlepšou poviedkou v celom zborníku, no je to iba môj subjektívny názor. Isté je však to, že ani jedna z nich nie je priemerná, či nedajbože podpriemerná. Na slovenskej literárnej scéne usadený autor fantasy príbehov Dušan Duke Fabian tu má dve svoje dielka. Prvou z nich je Cesta k novej identite – snové vízie, ktoré získal hlavný hrdina konzumáciou drog sa menia v obludnú realitu. Druhá je duchárčina na slovenský spôsob – Na dne. Aj táto je písaná v prvej osobe, je neskutočne sugestívna, využívajúca len nedávnominulé reálie typu: základná vojenská služba, či zatopenie dedín, kvôli výstavbe priehrady. Ak má niekto chuť prečítať si Nočnú hudbu Michala Jedináka, odporúčam pustiť si pri tom nejakú klasiku – najlepšie Rachmaninova. Sami zistíte, akú moc má hudba. Aj keď v prípade Jedinákovho príbehu hrajú prím husle. V neposlednom rade tu máme Miroslava Šusteka a jeho dvojicu textov. Zatiaľ čo prvá, Acherontia atropos, je poctivým strašením s jednoduchým motívom návštevy u nepríjemného známeho, druhá (Noc na Orgazbugu) je satirickým úletom s pornografickou posýpkou. Možno trocha nevkusné, ale určite vhodné do tejto zbierky.

Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi je knižkou zošitového formátu, ktorá bola vytváraná s nadšením a zápalom pre vec. Srší entuziazmom, má atmosféru a dobre sa číta aj pred spaním, kedy čitateľ nemusí mať strach, že s prílišného návalu hrôzy nebude môcť zaspať.

Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi je krátka antológia z poviedok, ktoré vychádzali na internetovom magazíne Hlboký hrob (2000–2004), venovanom predovšetkým humoru, hororu a ich rôznym kombináciám. Zbierka sa na relatívne malej ploche snaží ponúknuť reprezentatívny výber prác kmeňových autorov HH, z ktorých niektorí už majú medzičasom za sebou knižný debut, občas podobného (Fabian, Löwy), občas výrazne odlišného zamerania (Jedinák, Pleska). Dedičstvo obsahuje osem textov z pôvodného magazínu doplnených o dosiaľ nevydanú poviedku Dušana Fabiana “Na dne”, záznam o jednej kapitole vývoja slovenskej (a v jednom prípade českej) hororovej prózy v 21. storočí. (anotace)

Marian Kubicsko (redaktor)

marian.kubicsko@fan­tasyplanet.cz

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

1 komentář

  1. otazka
    Hezka recenze. Zabloudila jsem sem pri hledani starsich textu od D. Fabiana (btw, podle Legie tam mate chybne autora u Konce leta). Chtela jsem se zeptat, pri tech 300 kusech to uz asi nejspis nepujde sehnat? 🙁

Zveřejnit odpověď