Milovníci heroic fantasy čakajú na každú knihu Davida Gemmella ako na sviatosť. Prepracované a živé postavy, zaujímavá zápletka, akcia a humor – to všetko robí zo sérií o Drenaji, kameňoch Sipstrassi či o kmeni Rigantov to najlepšie, čo môže milovník fantasy dobrodružstva čakať.
Každá kniha je otázkou pár hodín a začervenalých očí – až na to, že v poslednej dobe zostáva aj pachuť v ústach. David Gemmell sa čoraz viac opakuje, zdá sa, že nikdy nevykročí z tieňa vlastnej prvotiny – Legendy. A kým príbehy o pištoľníkovi Jonovi Shannowovi priniesli aspoň trochu oživenia schémy, Válečníci (orig. Winter Warriors) nepriniesli nič. Je to pokračovanie Drenajskej ságy – v ktorej sa tá istá platňa ešte viac ošúcha…
Válečníci sú príbehom troch starcov – Nogustu Šermíře, Kebru Střelce a zápasníka Bizona. Všetci dávno prekročili šesťdesiatku a blížia sa k siedmym krížikom – najvyšší čas na odchod z armády. Akurát, že nie dobrovoľný odchod – starcov (spolu s celou jednotkou veteránov) nemilosrdne odsunú stranou – v prípravách na inváziu do susednej krajiny. Starci, zvyšok dobyvateľskej armády, musia odísť – a nechať všetko na nováčikoch, ktorí tak ľahko padnú do pripravenej pasce. Pretože o to pri plánoch na odsun gerontozabijákov ide. Pod usmievavou maskou čarodejníkov a generálov sa ukrývajú tesáky démona a veľké kúzlo, ktoré má navrátiť prízraky z vyhnanstva, ožíva. Dvaja králi sú mŕtvi a tretí kráča k obetnému oltáru – aj keď zatiaľ v lone svojej matky. A v ceste zla stojí len pár mužov – s boľavými kosťami a šedivou hlavou…
Ako sami vidíte, je to tradičná gemmellovská schéma – hodiť výnimočné postavy do neriešiteľnej situácie, pár mužov proti tisíckam (v Legende proti miliónu). K mečom, šípom a silným pästiam sa pridáva troška mágie (prevažne liečiteľskej), na stranu zla sa hodí pár čarovných oblúd (upírski krayakinovia) – a všetko sa premieša filozofovaním o zmysle života. V tejto knihe je naviac dosť expresívne podaný pôrod a vysvetlenie, ako je to vlastne s prízrakmi – prečo sa boja vody a dreva a prečo túžia po ľudskej duši…
A to je všetko. V súlade s tradíciou pána Gemmella padnú takmer všetky postavy, predovšetkým tie najsilnejšie a najpyšnejšie – aj keď sa stihnú pred smrťou zmieriť s osudom. Prežijú slabí, aby z nich vyrástli silní – a aby boli postavy pre ďalšie knihy. Skvelo sa to číta – tak ako vždy – nenájdete však ani kvapku nového. Stále je to to lepšie z fantasy produkcie, v rámci Gemmellovho diela to ale hodnotím ako priemer…
Převzato z Fandom.sk
já jsem byl naprosto spokojenej, přesně to co jsem od knihy čekal – nic víc, nic méně. A to není málo. Ale 6/10 souhlasí.