Martin Jurík a Martin “Cuco” Luciak pod palbou otázek Pavla Skořepy

Pro upřesnění: většina otázek je pro oba, takže se rozhoduji, že Martin bude používat normální font a druhý Martin (Luciak) kurzívu, aby se to nepletlo. Prostě se dohodněte. A pro malé zpestření se v průběhu objeví jmenovitě jedna otázka jen pro jednoho, i když ten druhý se k ní bude moci vyjádřit také. Tudíž začínáme:

Jak jste se vy dva vlastně dostali ke spolupráci na komiksu Nukleus?

Raz sme si tak privyrábali v striptíz bare… Ale nie, preboha, nie. Bolo to v nevestinci… ani to nie. Skutočnosť je taká, že ja mám zmysel pre humor a Cuco nemá. Tak to musel vesmír nejako vykompenzovať a dal nás dokopy.

Bol som Martinom prizvaný k práci na hrdinskom komikse, ktorý mal byť oveľa väčší a epickejší. Ale realita nás uzemnila a vznikol z toho celkom prijemný „detský“ komiks o 12 ročnom chlapcovi a jeho nezvyčajnom kamarátovi z inéj galaxie.

Jaký je váš celkový vztah k fantastice? Co na ni máte nejraději?

Veľmi kladný. K mojim prvým spomienkám z detstva patrí pozeranie Star Wars v maďarčine na miniatúrnom televízore zo Sovietskeho zväzu. K tomu sa neskôr pridal Star Trek v nemčine, keďže sme v Bratislave chytali signál rakúskej televízie. Dá sa povedať, že som skôr sci-fista, keďže socializmus prial sci-fi a v Československu sa zrodilo niekoľko famóznych autorov tohto žánru. A samozrejme, že tu bol Jules Verne, kterého knihy som čítal do zodratia. Na gymnáziu sme si potom vymieňali VHS-ky s filmami ako Terminator, Votrelec, či Odyssea 2001. A o čosi neskôr som v nemčine objavil bibliografiu takých autorov ako Frank Herbert, Aldous Huxley, či Stanislaw Lem. Nesmierne na mňa zapôsobila Duna, no v Československu sa o týchto knihách ešte takmer nič nevedelo, lebo neboli preložené. Čo ma dosť štvalo, lebo som sa o nich nemal s kým rozprávať.

Takže som bol prvých dvadsať rokov primárne sci-fista. Fantasy literatúru som začal objavovať oveľa neskôr, keďže za socializmu sa považovala za čosi podradné. Z plnokrvného fantasy je za kráľa právom považovaný Tolkien, no na mňa o čosi viac zapôsobil Sapkowski a do istej miery ma naučil písať. Doteraz ho považujem za jeden z hlavných literárnych vzorov.

Na fantastike ako takej je úžasné, že je to forma úniku. Je to dobrodružstvo, fantastické fiktívne svety a zároveň aj hlboké filozofické i morálne zrkadlo našej spoločnosti (Lem, bratia Strugacki, Star Trek…). Už len vďaka politikom a podobným bláznom v našej realite si dlhodobo a často predstavujem, aké by bolo odtiaľto uniknúť a letieť vesmírom na niektorej z Enterprise a byť obklopený posádkami kapitánov Kirka, Picarda, či Archera. Bolo by to dokonalé.

Veľmi pozitívny. Od mala som mal rád tajomné svety s bájnymi zvieratami a hrdinskými postavami. Začalo to Cestou do Praveku, neskôr Subojmi titánov a potom prišli filmy Conan, Willow, Pán šeliem a tak ďalej. A v tom období som sa dostal aj ku komiksom o Conanovi a to bolo asi to najlepšie čo som kedy v komiksoch videl, aj čo sa týkalo kresby a odvtedy to u mňa nič neprekonalo. Príbehovo už len Pán Prsteňov, ktorého som čítal, keď som mal 14 a tam niekde zostala blúdiť moja myseľ. Medzi Stredozemou a Hyboriou.

Co bylo takříkajíc spouštěčem toho, že jste se rozhodli sami do ní aktivně přispívat svou tvorbou?

Fantastika nemá limit. Z môjho pohľadu je to najúprimnejší a najotvorenejší žáner. Je v nej priestor na horor, na triler, na humor, na psychológiu, na vzťahy. V rámci tvorby sa mi podarilo prejsť niekoľkými žánrami od satiry cez steampunk až distopiu, no každá kniha bez aspoň minimálnych elementov fantastiky mi príde ako polievka bez soli. A tiež musím priznať, že najlepší spisovatelia, s akými som sa stretol, sú autori z tejto oblasti. Napríklad taká klasika svetovej literatúry jako je Majster a Margaréta od Michaila Bulgakova je z mojho pohľadu jasná fantastika. A tak som zatúžil ocitnúť sa v spoločnosti týchto literárních velikánov. Nemusím stáť po ich boku, no vďačne im prinesiem kávu, či očistím oblek.

Všeobecne tvorba a vytváranie mojich, alebo už vytvorených svetov a vyzualizovať to čo mám hlave.

Jak se vám vzájemně spolupracuje? Je něco, co vás na tom druhém štve, ať už lidsky nebo v rámci tvůrčího procesu? Nebo naopak vám u druhého imponuje?

Spolupracuje sa mi vynikajúco a neviem si predstaviť lepšieho kolegu ako je Cuco. To naozaj. Na druhej strane ma dokáže štvať až natoľko, že mám chuť po ňom hodiť kamión. Vie byť ukážkový hundroš, ktorému nič nie je dobré, prípadne namiesto roboty radšej vypisuje politické statusy kdesi po Facebooku. Po pracovnej stránke je však ozajstný profesionál, akého málokedy stretnete. Na čom sa dohodneme, to platí a svoju prácu doťahuje do konca a dokonalosti. Ilustrátori na Slovensku trpia všeobecne istou formou choroby. Niečím sa nadchnú, trochu to rozbabrú a nedokončia. Nie však Cuco. V neposlednom rade sme si prudko kompatibilní. Jemu vyhovuje ako píšem a jeho obrazy sú zasa vernou reflexiou mojich predstáv.

Spolupráca je výborná. Martin naštastie nie je na mňa náročný. Len mu musím niekedy vysvetliť a vrátiť ho do reality, že sme stále len 4. okresná liga 🙂

A teď otázka přímo na Martina Juríka. Co tebe přivedlo k napsání komiksu a jakým procesem jsi vybíral ilustrátora?

Keď sme v roku 2018 s Michalom Ružičkom a Tomášom Rollerom založili projekt kreatívnej dielne Royal Dirties, povedali sme si, že sa budeme sústrediť primárne na komiksy, či skôr grafické romány. Vtedy som oslovil viacerých ilustrátorov s viacerými nápadmi, ktoré sa však nezrealizovali, respektive len čiastočne. Chcel som napríklad vytvorit komiksový cyklus o historických hrdinoch pod názvom Heroes, z toho sa vydaril len príbeh portugalského vojaka Aníbala Milhaisa z prvej svetovej vojny v spolupráci s ilustrátorim Andrejom Wsólom. Ďalšie projekty mali byť podobne historické, iné zasa satirické fikcie. Takto som spoznal aj Cuca, zoznámila nás jedna spoločná kamarátka. Porozprával som mu o Nukleusovi, příběhu pre deti a mládež a Cuca to presvedčilo. Tak sme sa pustili do práce.

Pro změnu otázka na tělo pro Martina „Cuco“ Luciaka. Jaký byl nejhloupější, anebo lépe formulováno tvému srdci nejméně blízky projekt, na kterém jsi spolupracoval a proč?

Takto narýchlo si nespomíňam.  Ale ja takto k práci ani nepristupujem, aj z najhlúpejšieho nápadu sa pokúšam spraviť vizuálne dobrý výsledok. Niekedy to vyjde, niekedy nie.

Jste v pilné práci na dalším společném projektu, tentokrát z prostředí kavkazských mýtů a legend. Čím si získaly vaši pozornost a chuť je přepracovat do podoby komiksu?

Mytológia patrí tiež k najobľúbenejšej literatúre môjho detstva a dá sa povedať, že ide o najstaršiu formu fantastiky. Postavy ako Gilgameš, či Heralkes sú prvými superhrdinami ľudstva. Popri gréckej mytológií, do ktorej som sa zamiloval najviac, ma fascinovali legendy o Artušovi, zo starovekého Egypta, o severských bohoch, či Robinovi Hoodovi. V otcovej knižnici som tiež našiel legendy kavkazských národov a tie ma dostali. Kým Herakla, či Odyssea pozná skoro každý, o mytológií Kaukazu nevie skoro nikto. A pritom ich legendy nie sú o nič horšie ako grécke, dokonca sa prelínajú. Časť gréckej mytológie pochádza z Kaukazu, či bezprostredného susedstva – vezmime si Prométea prikovaného na vrchol Elbrusu a vyslobodeného Heraklom, ďalej Amazonky alebo bájnu Kolchidu.

Našou hlavnou postavou je Batraz, najmocnejší kaukazský hrdina. Jeho príbehy i příběhy ďalších hrdinov sú jedinečné, niekedy bizarné, no fascinujúce. A tak som sa ich rozhodol voľne pospájať do jednotného příbehu.

Tu však musím ešte niečo doležité spomenúť. Keď sme skončili s Nukleusom, Cuco mi poslal text s požiadavkami, ktoré musím splniť, ak s ním mám pracovať na ďalšom projekte. A tam bolo presne rozpísané, koľko percent má aký žáner. Napríklad pravek 200 ٪, hory, sneh a ľad 150 ٪, starovek 100 ٪. Naopak, súčasnosť, či vesmírne futuristické sci-fi takmer 0 ٪. Najprv som to bral ako vtip a myslel si, ako geniálne ma Cuco vytrolloval. Ako som však na úvod spomenul, Cuco zmysel pre humor nemá a myslel to smrteľne vážne. A keďže Batraz uňho spadal do vyššej percentuálnej kategórie, tam sme sa doňho mohli pustiť.

Po Nukleusovi je mi tento svet aj doba v ktorej sa príbeh odohráva bližší.  Niečo, čo sa mi  prirodzenejšie kreslí a kde môžem vyťažiť zo seba viac ako pri komikse z alternatívnej súčastnosti.  Oveľa radšej kreslím kone jako stroje.  A samozrejme sú to mýty a legendy staroveku a tam som doma.

Šli byste rádi s Batrazem na kávu, případně na hodokvas, anebo piknik?

Určite na hodokvas, keďže staroveký Kaukaz je kolískou včelárstva a medoviny a spolu s Mezopotámiou a Egyptom jednou z prvých oblastí, kde sa varilo pivo.

Nie. Radšej by som si s ním išiel zastrielať z luku, zahádzať oštepom, alebo pod jeho velením odseknúť pár primitývnych darebáckych hláv.

Jaký svět skutečný z minulosti či vymyšlený byste rádi navštívili, anebo v něm i žili, a důvod?

Ako malý chalan som tiež túžil plaviť sa s Odysseom na jeho lodi, no potom som si uvedomil, že plavbu okrem Odyssea samotného nikto neprežil… Takže by som radšej dal prednosť reálnej histórii a pozrel sa do starovekého Egypta ako sa stavali pyramidy tretej a štvrtej dynastie. Všetky rad za radom. Tieto stavby sú skutočným zázrakom ľudskej geniality a inžinierstva. To, čo dokázali starovekí Egypťania, už nedokázal nikto po nich. Ešte keď som bol malý, čudoval som sa, prečo sa hovorí o siedmych divoch sveta. Veď reálne ide len o jeden a ním sú pyramidy. Všetko ostatné sú oproti nim pomerne triviálne a jednoduché stavby. A čím viac sa nimi a egyptskou históriou človek zaoberá, tým sú fascinujúcejšie.

Pravek. Konečne by som bol najchytrejší na zemeguli. Aspoň dúfam. 🙂

Ale aj Stredozem, konkrétne Gondor a Minas Tirith. V obidvoch pípadoch ale s rotačným guľometom a nabitou brokovnicou na chrbte. Keby ma napadli zdivočelí šablozubí levy, alebo škřeti z Mordoru.

Prozraďte nějakou svou noční můru. Co nejhoršího se vám zdálo až vás to vzbudilo? Nebo naopak jaký byl váš nejpříjemnější sen, ze kterého jste se nechtěli nikdy už probudit?

Vo filme bratov Zuckerovcov Top Secret sa Val Kilmer ocitne v mučiarni východonemeckej Stasi, kde ho vypočúvajú a mlátia do bezvedomia. Keď stratí vedomie, sníva sa mu, že je opäť v škole. Dostane z toho čistú paniku a zúfalstvo. Keď sa preberie, s úľavou zistí, že je len v mučiarni Stasi… U mňa je to tak trochu podobné. Keď som žil v Nemecku, vyučil som sa tam za zubného technika. A doteraz ma to máta. Iní ľudia majú nočné mory s rôznymi príšerami, vojnou, či prírodnými katastrofami, no pre mňa je ultimatívnym vrcholom hororu, keď sa mi sníva, že sedím za stolom v laboratórnom plášti, s frézou v ruke a vyrábam protézy pre dôchodcov.

Najpríjemnejšie sny bývajú väčšinou erotické. Asi sa tým nevymykám z priemeru.

Raz sa mi snívalo, že som sa ocitol v Tolkienovom svete, ale kreslenom. Všetko bolo kreslené, dokonca aj ja.

Už zde proběhla otázka hodokvasu. Jak si osobně představujete podobu takové obří oslavy, doslova takové párty na entou? Koho všeho byste na ní pozvali? Možné jsou jak skutečné historické postavy, tak i ty fantaskní, vymyšlené.

Mne ako hodokvas s reálnymi hrdinami niekedy stačí aj bratislavský Comics Salon… Stretnutie s historickými či fantastickými postavami má jeden háčik. Čo ak sa z nich vykľujú úplní burani? Čo ak sa taký kráľ Artuš počas hodokvasu ožerie tak, že nazvracia do medoviny, prípadne si pomýli latrínu s heligónom? Obrazy hrdinov, ktorých nosíme v sebe, si zvykneme idealizovať. A potom môžme zažiť šok ako fanúšikovia Sedmičky v The Boys. Radšej by som sa preniesol priamo do niektorého z príbehov, ktorého sú títo hrdinovia súčasťou a nevybočia z neho. Ako som spomenul život na palube Enteprise a tiež by som rád sprevádzal spoločenstvo prsteňa.

Všetkých. Sedel by som v kúte a pozoroval ich, ako sa medzi sebou bavia. Conan, jeho družka Belit a Zula, Aragorn, Gandalf a Galadriel, Robocop, Terminátor a Predátor, Jon Snow, Tyrion Lannister, Eddard Stark, Khal Drogo, Zaklínač, Tarzan, Old Shatterhand, Wolverine, Arwen, John Matrix, King Kong, Herkules… jednoducho všetci.

Dokázali byste si představit, že by došlo nějakým kouzlem k prohození vašich těl a vy byste byli nuceni věnovat se tvorbě toho druhého? Jak si myslíte, že by vypadal následný výsledek?

Kedysi som sa o kreslenie pokúšal a vôbec mi to nešlo. Nemám na to. Asi by moje výtvory vyzerali ako to, čo som robil počas gymnázia: vytrhával som zo zošitov papieriky a na ne som v štýle záchodových panáčikov kreslil satirické stripy na učiteľov a spolužiakov. Okrem toho, že sa moje školské zošity stenčili na milimetre, to malo jednu obrovskú výhodu. Spolužiaci sa ku mne správali mimoriadne priateľsky. Nikto nechcel riskovať, že o ňom spravím sprostý vtip a nechám ho kolovať po triede. Čiže moje ilustrátorské umenie by vyzeralo nejako takto. A tiež sa bojím príbehu, čo by vymyslel Cuco. Asi by sme sa ocitli medzi tlupou nadržaných svalnatých amazoniek s odrezaným prsníkom.

Preboha len to nie!

Projekt ohledně Batraze byl již zmíněn výše, takže se mohu zeptat: plánujete další pokračování z jeho světa až dokončíte stávající komiks s ním? Plánujete další pokračování ze světa Nukleuse? A rýsují se už i nějaké nové projekty?

Myslím, že materiál, ktorý máme už teraz k Batrazovi, nám vystačí do dôchodku. Je toho na niekoľko kníh. Problém takejto grafickej novely je, že tvorba trvá nesmierne dlho. Na Nukleusovi sme pracovali dva roky a už teraz dva roky robíme na Batrazovi. Aj sme sa rozprávali o nejakých možných témach, napríklad spracovanie francúzskych rytierskych legend, no rýchlo sme to vzdali. Jedine, že by sa podarilo Cuca naklonovať. Potom sa môžme pustiť aj do iných projektov. Každému, kto má patričné skúsenosti v genetickom inžinierstve a bol by ochotný nám pomôcť, by som bol mimoriadne vďačný.

To je veľmi ďaleko. Ja mám v prvom rade v plne dokončiť prvý diel Epos o Batrazovi a potom sa uvidí.

Já děkuji za skvělý tandemový rozhovor s duem Martinos a pevně věřím, že byl zajímavý a přínosný. Oběma přeji ještě mnoho tvůrčích sil, ať již na společných nebo i samostatných projektech. A doufám, že pozorní čtenáři poznali čí odpovědi jsou čí. Dělám si legraci Martin Jurík odpovídal normálním fontem a Martin „Cuco“ Luciak kurzívou. Ještě jednou děkuji, chlapi!