To – fimová miniséria

Carrie, Prokletí Salemu, Vykoupení z věznice Shawshank, Zelená míle, Hřbitov domácích zvířátek. Všetko sú to filmy, ktorých spojuje jedna vec. Ich scenár bol vytvorený na základe úspešnej knihy od Stephena Kinga. Režiséri sa trhajú o Kingove diela a preto sa neradno čudovať, že aj jeho najsugestívnejší román sa v minulosti dočkal filmového spracovania.

Tento film vznikol v roku 1990. Ide o filmovú minisériu, skladajúcu sa z dvoch častí (aj keď verzia, ktorú som videl ja na ošumelej videokazete bola spojením týchto dvoch dielov do jedného celku). Keďže film má už pekných dvatsať rokov, vynára sa otázka: Oplatí sa ho vôbec vzhliadnuť? Komu sa bude toto dielo páčiť?

Diváci, ktorí nečítali knižnú verziu budú mať problém porozumieť. Dej sa každú chvíľu presúva z jedného časového obdobia do druhého. Raz sa do stredu záujmu dostáva detstvo hrdinov, inokedy sa príbeh presúva do vtedajšej súčasnosti, dokonca pomocou fotografií vidí mládež aj ich mesto v dávnej minulosti. V každom časovom období tu vystupuje klaun Pennywise, ktorý zabíja deti. Jeho zabíjanie však nie je nijako strašidelné, väčšinou deti chytí za ruku, povie pár fráz, zašklebí sa, čím ukáže pusu plnú ostrých zubov. Skupinka hrdinov sa ho pokúsi zničiť v mladosti, a neskôr aj v dospelosti.

Je paradoxom, že detský herci hrajú svoje úlohy lepšie než dospelí (snáď až na Timma Curryho, ktorý sa do úlohy Pennywisa celkom dobre vžil). Je to škoda, veď napríklad taká Annette OToole (v úlohe dospelej Beverly Marshovej) bola v seriáli Smallville dostatočne presvedčivá ako Supermanova matka.

Herci však nie sú jediným problémom. Režisér Tommy Lee Wallace a rozpočet kazia, čo sa len dá. Prvá polovica filmu ešte ako tak ujde (táto časť pozostáva väčšinou z retrospektívy na mladosť postáv), neskôr však prichádza nuda, ktorá je ukončená otrasným a až detinským finálnym súbojom. Niektoré scény sú nelogické, dokonca divák ani nevie, prečo sa tam nachádzajú (narážam na scénu, keď jeden z mládežníkov vysvetľuje, že celé mesto je presiaknuté zlom a vedľa neho stojaca dievčina si spomenie na neznámeho dedka, ktorý sa od nej raz v minulosti odvrátil). Hudba, až na hlavnú znelku je nevýrazná a zvuky sú strašné (nie strašidelné, iba strašné), nehovoriac o „špeciálnych“ efektoch.

Ponúkne však táto snímka niečo znalcom pôvodného diela? Najskôr oči pre plač. Je pravda, že kniha, ktorá má tisíc strán sa dá ťažko pretvoriť do trojhodinovej filmovej podoby, no film ani zďaleka nevystihuje atmosféru Kingovho románu. Okrem toho, chýbajú v ňom zásadné veci (ako napríklad finálna apokalypsa). Zozačiatku sa scenáristi pridržiavali originálu, neskôr (ktovie, možno kvôli rozpočtu) si začali upravovať dej a scény podľa seba. Úloha milenca jedinej ženskej hlavnej postavy (nie manžel, ako to bolo v knihe) je rýchlo ukončená hneď na začiatku, Eddie – jeden zo siedmych hrdinov, ostane do konca života panicom. Filmári si upravili aj obdobia, kedy sa má príbeh odohrávať. Z roku 1985 je zrazu rok 1990. Je to síce nepodstatné, ale fanúšikov knihy to určite nepoteší.

To, čo film ponúka je naozaj slabou náhradou za príjemné mrazenie pri čítaní. Miniséria sa síce tvári ako horor, no veľké strašenie a preľaknuté búšenie srdca v ňom nehľadajte. Na dnešnú dobu sú „ľakačky“ až smiešne (scéna v sprche je naozaj príjemne úsmevná), preto film odporúčam iba nostalgikom, ktorí sa zamerali na staršiu hororovú tvorbu. Ostatným a najmä tím, čo čítali, čítajú alebo budú čítať knihu To odkazujem :
„Ruky preč od tejto filmovej adaptácie!“

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Žádné komentáře

  1. Keďže film má už pekných dvatsať rokov, vynára sa otázka: Oplatí sa ho vôbec vzhliadnuť? – S touto větou nesouhlasím. Kdyby byl film točen v minulém roce, dopadl by patrně stejně špatně. Ale věta je postavená tak, jako by např. film z roku 1960 byl špatný. Nesouhlasím! A je mi to vítr platný.

  2. Souhlasím. Nevím jak pro vás, ale pro mě jsou leckdy starší filmy kvalitnější než ty současné. Stáří rozhodně neovlivňuje kvalitu…pokud už nejsme v období němého filmu, ten jistá omezení má. 😉

  3. Inu, já mám zrovna tenhle film rád. Pravda, asi se na tom podepisuje i to, že jsem ho poprvé viděl dávno předtím, než vyšla česky knižní předloha (vlastně to bylo moje první setkání s Kingem vůbec), alena to, že – jak jsem kdysi slyšel – to je vlastně televisní projekt, dopadl výtečně… A i když si jeho tvůrci hodně usnadnili práci vypuštěním “toho, co se skrývá za pavoukem”, zdaleka nezmrzačili původní příběh tak, jako se to stalo třeba v Christine.

  4. Kingovo “It” už 16 let považuji za nejlepší horror, co jsem kdy četla. Film jsem viděla až po přečtení knihy, stále ještě coby teenager, a představoval pro mě obrovské zklamání, souhlasím tedy s recenzí. Ovšem námitky Uodalricha a Marcuse mají své opodstatnění – starý film rozhodně neznamená špatný film, vždyť spousta remaků je oproti svým předchůdcům slabým odvarem.

  5. Film som videl ešte ako mladý. Veľmi sa mi páčil. Pozrel som si ho však aj nedávno – asi tak 3 týždne dozadu a …. ostal som sedieť s otvorenými ústami, ako sa mi takéto naivný, nedokonalý odvar hororu mohol páčiť

Zveřejnit odpověď