Rozhovor s Ivanem Harmanem, spolumajitelem vydavatelství Artis Omnis

Vydavateľstvo Artis Omnis je jedno z menších rodinných vydavateľstiev. No možno by sa o tom, či je menšie, dalo polemizovať, pretože s ich knihami sa v obchodoch stretávame veľmi často. V každom prípade majú na svedomí aj niektoré diela Juraja Červenáka, Alexandry Pavelkovej, Jany Plauchovej, Rolanda Oravského a mnohých ďalších známych aj menej známych autorov. Artis Omnis vydáva kvalitnú a žánrovo pestrú literatúru. Navyše je jedno z tých, ktoré podáva pomocnú ruku začínajúcim talentovaným autorom. Kto stojí za týmto rodinným podnikom? Ako sa vlastne stalo, že sa z milovníkov kníh stali ich vydavatelia? Na moje zvedavé otázky mi odpovedali majitelia Artis Omnis, manželia Andrea a Ivan Harmanovci.

Študovali ste pedagogiku i politológiu. Ste spolumajiteľ reklamnej agentúry aj vydavateľstva. Patríte k ľuďom, ktorým nie je jedno, ako to u nás vyzerá, preto sa venujete aj politike. Ako to všetko stíhate?

Trochu Vás poopravím, takmer všetky moje aktivity sa zlúčili už „len“ do vydavateľskej činnosti. Aktívnej politike sa už dlhšie nevenujem. Takže momentálne, aj keď je práca vydavateľa často hektická, najmä keď zápasí s termínmi dodania rukopisov, alebo distribúciou z tlačiarne, máme doma v podstate „klídek“. S manželkou sme si tie najhektickejšie časy asi odžili, ona ako novinárka v denníku o tom vie tiež svoje. Deti sú pomaly sebestačné a už skôr „zneužívame“ ich prácu pre vydavateľstvo.

Kto prišiel s nápadom, založiť vydavateľstvo? Vy alebo manželka?

To je veľmi dlhá história. Práve v týchto dňoch oslavujeme malé výročie. Prvú knihu sme pod značkou Artis Omnis vydali v máji 2005 a bola to zbierka poézie Obrázky z raja od Pavla Urbana. V tom čase bola naša firma klasická reklamná agentúra s iným majiteľským i zamestnaneckým zložením ako dnes. Takto to fungovalo ešte niekoľko rokov, neskôr prišla do firmy manželka a po roku 2010 sa Artis Omnis postupne stáva najmä a posledné roky výlučne vydavateľstvom.

Byť vydavateľom kníh nie je biznis na ktorom by sa dalo zbohatnúť. Prečo ste sa napriek tomu rozhodli stať vydavateľom?

Ako som už povedal vyššie, bol to vývoj. Rozhodne to nebolo tak, že som sa ráno zobudil a povedal som si, „budem vydavateľ“. Príbeh je dlhý a postupný. Fakt je ten, že už niekoľko rokov sa venujem len vydavateľskej práci. Otázka by skôr mohla stáť tak, že prečo ešte stále vydávame knihy? Asi nás to baví. Našli sme v tejto práci radosť, sebarealizáciu, veľkú mieru slobody, množstvo priateľov i nových vzťahov. A keďže sme doslova rodinná firma, aj keď pracujeme, nie sme od seba oddelení a zdá sa, že nám to dobre funguje.

Začiatky boli ťažké a vydavateľstvo prežilo len vďaka občasným komerčným zákazkám. Keďže nežijeme zo štátnych grantov, musíme sledovať aj ekonomiku vydávaných kníh. Postupne sme sa naučili nájsť správny balans medzi tým, čo chceme vydávať a komerčným potenciálom. Dnes už máme za sebou viac ako stovku titulov, z nich je približne osemdesiat ešte stále „živých“, čiže už sa to pri predaji nazbiera. Európska federácia vydavateľov uvádza, že až  80% vydaných titulov je pre vydavateľa stratových, priemer na Slovensku bude trochu lepší, u nás v Artise je asi ešte trochu lepší, ale aj tak, je to beh po ostrí noža. Jeden chybný krok (napríklad neodhadnutý náklad alebo honorár) a padáte do priepasti. Ale asi rád bežím po ostrí noža.

Zameriavate sa netradične výlučne na domácich autorov. Je na Slovensku taká spisovateľská základňa, aby ste mali čo vydávať?

Niekedy mám pocit, že autorov je viac ako čitateľov.

Keďže nie sme úzko žánrovo vymedzení, tak autorov vždy nájdeme. Ale aj v oblasti fantastiky je toho viac, ako stíhame vydávať a stále pribúdajú noví a noví autori. Ešte niekoľko rokov dozadu vychádzalo zo slovenskej beletrie cca 80 titulov ročne, dnes je to už vysoko cez 200. Aj z toho je vidno, ako narastá kvantita. Nie som si však istý, či aj kvalita. No napríklad v oblasti fantastiky vidím aj kvalitatívny posun. Najlepšie to ilustrujú poviedky v poviedkovej súťaži Martinus Cena Fantázie, kde už veľa rokov udeľujeme žánrovú cenu Béla za najlepšiu hororovú poviedku. Keď sme s tým začínali, veľká časť poviedok bola vyslovene zlá. Dnes sa vyslovene zlé poviedky už takmer nevyskytujú, respektíve minimálne,  a to aj pri náraste počtu prihlásených poviedok. Takže základňa tu je, inou otázkou je ich komerčná úspešnosť a záujem verejnosti o kúpu slovenského autora. Tu sa mi zdá, že záujem skôr klesá . A ako keby slovenský čitateľ stále uprednostňoval skôr zahraničných autorov, napriek tomu, že dnes je už kvalita porovnateľná.

Mnohí čitatelia však, ako ste spomenuli, stále uprednostňujú knihy zahraničných spisovateľov. Ak by ste porovnali kvalitu diel slovenských a cudzích autorov, vidíte nejaký veľký rozdiel?

Naším vydavateľským heslom je „aj pôvodná slovenská tvorba môže byť svetová“. Porovnávanie slovenských a cudzích autorov je do istej miery nespravodlivé, pretože to, čo sa dostáva na slovenský knižný trh zo zahraničia, je už výber „sveta“, teda knihy, ktoré už prešli čitateľským testom vo svojej krajine. Myslím si, že to naše heslo nie je len výstrel do tmy, ale je to realita (aj keď netýka sa všetkého, čo vychádza). Mnohé diela domácich autorov znesú porovnanie so svetovými autormi. Majú len jedinú smolu, že slovenský trh je malý a nepíšu jazykom početnejšieho národa. Čitatelia majú podvedome zažité, že to, čo je zahraničné, je lepšie ako domáce, ale to sa netýka len kníh L

Chodí vám do vydavateľstva veľa rukopisov od začínajúcich autorov? Kto u vás posudzuje úroveň ich textov?

Zdá sa mi, že k nám všeobecne chodí na naše pomery veľa rukopisov. Nevediem presnú štatistiku, ale odhadujem, že to môže byť tak okolo 200 rukopisov ročne. Z toho je veľká časť od nováčikov a veľká časť z poličky fantastika. Pri takom množstve sa ani nedá reagovať na všetky. Texty posudzujeme spoločne, keď niekoho niečo zaujme – čo nebýva často −  vzájomne si to odporučíme. Ak nad niečím začneme vážnejšie uvažovať, posudzuje text i autora viacero očí.

Pri rozhodnutí či niečo vydať alebo nevydať nie je vždy rozhodujúca len kvalita textu. Tá musí byť samozrejmá, ale dôležitý je aj vklad autora, a to vôbec nemám na mysli finančný, ale jeho aktivita, záujem, chuť propagovať samého seba, či chodiť medzi čitateľov. Introvertný autor, ktorý sa krčí doma pod stolom a o svojej knihe nepovedal ani manželke/manželovi, či kolegom v práci, je nočná mora každého vydavateľa. Vydavateľ samozrejme tiež musí urobiť svoju robotu pri marketingu knihy, ale sú veci, v ktorých nemôže autora zastúpiť. Na besedách sú čitatelia zvedaví na autora a nie na jeho vydavateľa.

Čakáte na rukopisy, či aktívne vyhľadávate nové talenty?

Väčšinou na rukopisy nečakáme, no aj tak sa každý rok vyskytne niečo, čo prekvapí a vydáme knihu nového autora „ na náhodu“. Ale väčšinou už poznáme autorov  z rôznych súťaží, z predchádzajúcej tvorby, alebo z odporúčaní či osobného kontaktu. Obrovskou zásobárňou nových autorov sú rôzne poviedkové súťaže.
Oslovujeme aj priamo autorov, ktorí sa nám zdajú zaujímaví, alebo hľadáme aj autorov ku konkrétnym témam, ktoré sa nám zdajú zaujímavé na knižné spracovanie. Toto je síce ťažšia cesta, ale vydavateľsky zaujímavejšia.

Váš záber je široký. Vydávate fantastiku, politickú satiru, detské knihy, literatúru faktu, romány pre ženy aj poéziu. Ku ktorému žánru ako čitateľ najviac inklinujete vy?

Nie som vyhranený čitateľ, čítam v podstate všetko a veľa. Aj keď veľa času zaberajú rukopisy a nami vydané knihy. Takže rád sa odreagujem pri detektívke, napríklad pri príbehoch komisára Maigreta, ani nie už kvôli príbehu, ale skôr kvôli atmosfére starého Paríža, do ktorého som zamilovaný (platonicky). Obľubujem literatúru faktu, najmä s politickou, ekonomickou, sociologickou alebo historickou témou. Nepohrdnem ani memoármi známych politikov, či už domácich, alebo zahraničných. Rád čítam klasickú beletriu, zo súčasnejších slovenských autorov patrí medzi mojich obľúbencov napríklad Pavol Rankov. V oblasti slovenskej fantastiky sa snažím poznať takmer všetko, čo vychádza. Množstvo titulov, aj keď vyšli u iných vydavateľov, poznám ešte z rukopisov .

Sledujete aj českú knižnú scénu? Ktorí autori, či konkrétne diela sú vaše obľúbené?

Aha, až teraz som si uvedomil, že toto je asi rozhovor pre českého čitateľa. Možno budete teraz sklamaní, ale necítim sa ako odborník na českú knižnú scénu a už vôbec nie na súčasnú.
Skôr zostávam verný „starinám“ či klasikom. Čestné miesto v našej domácej knižnici má napríklad Hrabal, Páral, Škvorecký, Vančura. Vo veľkej obľube mám Ivana Klímu. Z „profesionálnych“ dôvodov som už dávnejšie začal s Robertom Fabianom či Františkom Kotletom a ich tvorba je mi naozaj sympatická. S mnohými českými autormi či autorkami a vydavateľmi sa poznáme aj osobne z rôznych fantastických akcií.

Ktorá z množstva vašich kníh vám prirástla najviac k srdcu?

Na to sa nedá odpovedať, to je ako keby mal rodič povedať, ktoré zo svojich detí má najradšej. Keďže nevydávame veľa kníh, ku každej sa správame ako k vlastnému dieťaťu a každej sa snažíme pripraviť dôstojnú cestu ku svojim čitateľom. Niekedy sa to podarí viac, niekedy menej, ale každá z našich kníh má svoj príbeh, svoju históriu, svoj zmysel. Každý z vydavateľov dúfa, že raz objaví novú Rowlingovú či Kariku.
Našim erbovým autorom je Juraj Červenák. Sme veľmi vďační za to, že sme dostali takúto príležitosť a tešíme sa z toho, že vzájomná spolupráca trvá už viac ako desať rokov.

Možno by som ešte Vašu otázku trochu otočil a spomenul dvoch autorov, kde som videl obrovský potenciál a ktorí na pulty kníhkupectiev ako nováčikovia vstúpili s riadnym vetrom, žiaľ, potom sa odmlčali: Janko Iša (Temnota z Pressburgu) a Peter Adamecký (Piešťanská spojka, Vyznávač). Je mi to ľúto čitateľsky i vydavateľsky.

Nepremýšľali ste nad tým, že by ste predsa len začali vydávať zahraničných autorov?

Táto otázka sa k nám na stôl vracia cyklicky ako bumerang. Aj mnohí kolegovia vydavatelia sa nás na to často pýtajú. Zatiaľ hovoríme, že nie, ale tak ako v politike platí, že nikdy nehovor nikdy, platí to aj o tejto odpovedi. Niekoľkokrát som už mal v dlhodobejšom pláne pozrieť sa po niektorých zahraničných autoroch, ale napokon som vždy zistil, že už ich niekto začal vydávať. Robotu, ktorú robíme, sa snažíme robiť poriadne. Za tie roky sa nám podarilo aspoň čiastočne odhaliť tajomstvá, radosti a strasti domácej scény a v tom chceme pokračovať. Zahraničných autorov prenechávame väčším hráčom, nechce sa nám s nimi „pretláčať“, aj keď titul zahraničného autora je spravidla ziskovejší ako domáci. Ale naše poslanie vidíme aj v podpore domácich autorov.

Momentálna situácia veľmi skomplikovala publikovanie nových kníh. Takže, aké máte plány do najbližšej budúcnosti? 

Korona veľmi nepríjemne zasiahla do životov nás všetkých. Nič nie je tak ako predtým. A obávam sa, že ešte dlho nebude. Momentálne sa snažíme zabehnúť sa v nových podmienkach, kde ešte donedávna boli zavreté kníhkupectvá a akýkoľvek obchodný a spoločenský kontakt bol možný len virtuálne. Reagujeme na nové podmienky. Začali sme robiť živé besedy i čítanie kníh v internetovom priestore, pokúšame sa postaviť vlastný

e-shop. Edičný plán na tento rok sa výrazne okresal, niečo sa presunulo na neskôr a niečo ad acta. Predbežne sme obmedzili tlač noviniek, no predsa len sa pripravujeme na deň „D“, keď sa situácia bude aspoň čiastočne podobať normálu. Pripravujeme aj nové projekty,  ktoré by mohli byť na pultoch v najbližších týždňoch.

Predpokladám, že našou topkou bude slovenské vydanie Štrkáča Callahana od Juraja Červenáka. Callahan nebol pôvodne v pláne, ale bol to spontánny nápad Juraja po zatvorení kníhkupectiev, ktorý nás oslovil s tým, či by sme nepotešili čitateľov a neurobili rýchle vydanie Callahana v podobe e-knihy. Napokon z toho bude regulérna knižná podoba aj s novou obálkou a ilustráciami od Michala Ivana.

Koronakríza nám priniesla aj ďalšiu novinku. Detského čitateľa chceme zabaviť novými príbehmi obľúbeného psieho huncúta Tima od autorky Ľubice Bátoryovej. A ako názov napovie – Pes Timo a fučivírus – budú to absolútne aktuálne dobrodružstvá. Vtipné ilustrácie opäť robí Martin Cuco Luciak. Ak mám zostať pri fantastike, tak na jeseň chystáme novinku od Richarda Brenkuša: Satamaranga, je to triler z blízkej budúcnosti. A absolútne vynikajúci. Je to jeden z tých mála prípadov, keď prišiel rukopis a okamžite sme sa rozhodli pre vydanie. Veľmi sa na to vo vydavateľstve tešíme. Prekvapivo máme rozrobené aj dve reedície titulov, ktoré vyšli už dávnejšie v iných vydavateľstvách. Obidve spája to, že k nim pribudnú v krátkom čase ďalšie, nové pokračovania. Je to titul Nula kelvinov od Jany Plauchovej a Gwind od Lívie Hlavačkovej. Mohol by som spomenúť aj ďalšie tituly, tie sú však z iných než fantastických žánrov. Ale teraz je najdôležitejšie to, aby sa knižný trh bez výraznejších strát dostal aspoň čiastočne do normálu, aj keď sa obávam toho, že práve toto bude segment, ktorý sa bude ťažko spamätávať. Ale verím, že nás naši čitatelia nenechajú v štichu J

 

Pýtala sa za vás Ena   

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Zanechat odpověď