Slovensko je plné fantastiky alebo,čo sa u nás popísalo v roku 2019 – Druhá časť

Rok 2019 bol mimoriadny, no pri pohľade späť, bol hlavne zdravý. Na Slovensku sa napísalo viac kníh v žánroch spadajúcich do fantastiky, než roky predtým. V prvej časti sme sa pozreli na horory a sci-fi väčšinou známych spisovateľov. Takže poďme sa teraz zoznámiť s minuloročnou literatúrou, aj keď niektorí z autorov sú zatiaľ takmer neznámi…

Slovensko je plné fantastiky alebo čo sa u nás popísalo v roku 2019 – Prvá časť

Rok 2019 bol mimoriadne teplý, slnečný ale aj úrodný. Na Slovensku sa urodilo viac kníh spadajúcich do fantastiky, ako kedykoľvek predtým. Je neuveriteľné, akí sú známi spisovatelia plodní a koľko nových talentov túži preraziť. Knihy vydávajú veľké vydavateľstvá ako Ikar, Artis Omnis či Slovart, no stále pribúda autorov, ktorí uprednostňujú samovydávanie. Takže poďme sa pozrieť na to najlepšie, čo na Slovensku vlani vyšlo…

Rozhovor s Romanem Burešem nejen o jeho novince Říše

Roman Bureš sa netají tým, že história je jeho vášeň. Hneď po manželke, synovi a písaní. Časti histórie vpletá aj do svojich príbehov. Veľmi nenápadne dokáže spojiť udalosti známe z hodín dejepisu so súčasnosťou. Alebo si vytvorí alternatívnu realitu, ktorá je natoľko skutočná, až to čitateľa desí. K takým sa radí aj jeho najnovší román Říše. Ak vám niekedy starí rodičia rozprávali o hrôzach vojny, o atmosfére strachu v Protektoráte, či v Slovenskom štáte, viete, že udalosti, v knihe opisované, v sebe ukrývajú kus smutnej reality. O tom, čím je tento príbeh výnimočný, no aj o živote, jeho radostiach a starostiach, som sa porozprávala priamo s Romanom Burešom.

Říše Romana Bureše: alternativní historie, ze které mrazí

Viete si predstaviť, že by sa Hitler stal víťazom II.svetovej vojny? Áno, istá skupinka ľudí si to predstaviť vie a dokonca by to uvítala. My ostatní sme šťastní, že sa nič také nestalo. Ale čo by bolo keby? Túto otázku si položil aj Roman Bureš, ktorý nám vo svojom poslednom románe ponúka práve pohľad na alternatívnu budúcnosť, v ktorej Čechy prestali existovať, buduje sa Hitlerov val oddeľujúci Európu a Veľkonemeckú ríšu od zvyšku Ruska, mutantov, uctievačov Stalina a ľudí, ktorí žijú akoby bol stredovek.

Kladivo na čaroděje: Opožděný gratulant z Epochy

Někteří gratulanti mají nepěknou vlastnost – chodí pozdě. A tak ještě dodatečně přinášíme článek o sérii Kladivo na čaroděje – parádní urban fantasy sérii.Text připravila Erika “ENA” Adamocvá.
A pozor: i když to tak nevypadá,je tenhle článek i rozhovorem s Jiřím Pavlovským, duchovním otcem celé série – a rozhovory s tímto mužem VŽDY stojí za to!

V zajetí zimy

Máte radi zimu? Viacero autorov fantastiky ju využilo ako kulisu k svojim príbehom. Poslúžila aj Naomi Novikovej, ktorej hrdinovia sa ocitnú priamo V zajetí zimy. Mágia, Litva plná snehu a tajomná krajina Starykov oplývajúca striebrom. Uprostred toho tri mladé ženy, ktoré sa rozhodli postaviť celému svetu. Vďaka tomu získali dôstojný život, lásku a právo rozhodovať o sebe. No čoskoro sa mnohé zmení, pretože jeden nenásytný ohnivý démon potrebuje utíšiť svoj hlad.

Plyšákokalypsa je tady!

Viete si predstaviť, že by jedného dňa na vás zaútočil váš milovaný plyšový macko? Prípadne vás chcela uškrtiť bábika s blond kučerami? Niečo podobné sa stalo v postapo románe Plyšákokalypsa, skríženom s horúcou pomstou, čiernym svedomím a dávkou svojského humoru. A práve kvôli tomu si ho stojí za to prečítať.

Lenona Štibralíková, žena mnoha řemesel

Lenona Štibralíková je druhá polovička vydavateľstva Hydra. Je to akčná žena, ktorá sa so svojimi literárnymi postavami nehrajká a s radosťou ich necháva platiť za každú chybičku, ktorú spravia. Jej hrdinovia sú napriek tomu, že autorka je žena, väčšinou
cynickí a drsní muži. Veď kto pozná chlapov lepšie, ako ženy?
Lenona je rodáčka z východu Slovenska, kde sa rodia temperamentní muži a ešte temperamentnejšie ženy. Vyštudovala ruský a španielsky jazyk a už dlhší čas pracuje v rodinnej firme v Humennom.
Je víťazkou Ceny Karla Čapka s poviedkou Bratislavská bludička, ktorá vyšla vo vydavateľstve Hydra ako román (2014). Okrem tejto poviedky jej práce vychádzajú dodnes v rôznych antológiách, v ktorých patria medzi tie najlepšie. Osobne veľmi rada spomínam na príbeh Vagón uprostred lesa zo Zbierky Koleje smrti.
Medzi jej ďalšie práce patria knihy Prehnité mesto, Tester, Astrálny pútnik či Táto krajina nie je pre slabých, jedna zo zostavovateliek viacerých poviedkových zborníkov, či drabble Abeceda žerie deda, píše aj pre weby zamerané na fantastiku. Rozhodne patrí medzi najzaujímavejšie postavy súčasnej literárnej scény na Slovensku, a aj preto by som vás s ňou rada zoznámila.

Les mytág pro vaše uši

Máte radi vysoké stromy, malé potôčiky sem-tam miznúce v podzemí, aby sa o kus ďalej znovu vynorili? Praskanie dreva, šum listov a more zelene? Človek sa zrazu cíti tak dobre aj stratený uprostred spletitých cestičiek a zvukov, ktoré nezačujete nikde inde. Vôňa tlejúceho lístia vás omámi a začnete snívať divoké čarokrásne príbehy. Budete kráčať a čakať, čo za bytosť na vás striehne na najbližšej mýtine, aké nebezpečenstvo na vás číha za najbližšou skalou.

Oskar Fuchs, muž, který má stále šuplík plný zajímavých příběhů

Oskar Fuchs k nám prichádza už so svojou treťou knihou s názvom Leichenberg. Frost a Hitokiri si u čitateľov získali nečakane veľkú priazeň, náklady sa vypredali a kedysi nesmelý chlapec zo Sudet sa stal hviezdou akčnej fantastiky. No jeho knihy sa nedajú zaradiť len do jedného žánru. Rád experimentuje a píše tak, ako mu to prsty na klávesnicu prinesú. Leichenberg je zmes štýlov, hlavný hrdina sa dá kľudne zaradiť k morálnemu dnu, no napriek tomu si ho zamilujete. Tak, ako jeho autora, ktorý má zmysel pre humor a kopu dobrých nápadov. Mnoho vecí si už dnes o Oskarovi Fuchsovi prečítate na internete. Preto som sa teraz sústredila na veci okolo jeho novej knihy a pridala pár zákerností. Tie mi autor sľúbil raz spočítať a vrátiť aj s úrokami. Veď vravím, má zmysel pre humor…

1 2 3 7