Hoci meno Martiny Hohenbergerovej nepatrí medzi tie najznámejšie, má toho za sebou pomerne dosť. Študovala žurnalistiku, masmediá a komunikáciu, takže sa dá povedať, že je predurčená na písanie. Jej, v poradí už siedma vydaná kniha, má názov Zloděj duší. O tejto knihe, ale aj o živote, písaní a literárnych súťažiach sa budeme rozprávať.
Veronika Bachová je na prvý pohľad obyčajná mladá žena, no zdanie klame. Matka z neznámeho dôvodu rodinu opustila už dávno, otec sedí vo väzení a Veronika sa stará o seba aj svoju mladšiu sestru Elišku sama. Takých rodín je veľa, poviete si. Ale to nie je všetko čo sestry Bachové odlišuje od ostatných ľudí. Ony sú čarodejnice. Dokonca sú potomkami starého a vznešeného čarodejníckeho rodu a dedičky vlastného mestečka chráneného pred očami obyčajných smrteľníkov mocnými čarami…
Mesto pod mestom. Prvé sa dotýka oblakov, postavené na silných pilieroch, druhé je ukryté pod ním, v šere, smrade a špine, ktorú bez výčitiek svedomia zhadzujú z horného mesta. V dolnom meste pobehujú popri ľuďoch aj antropomorfi. Na mesto dohliada sedem Sestier a každá má na starosti inú oblasť tejto divnej spoločnosti. Sú krásne, inteligentné, tvrdé a veľmi nebezpečné.
Druhá část obsáhlého rozhovoru s Jiřím Dvorským – výtvarníkem, jehož kresby znáte z obalů knih… ale třeba i z deskových her.
Jiří Dvorský je možno známy tým, ktorí si všímajú ilustrácie či prebaly kníh, prípadne CD. Možnože ho poznajú hráči deskovek, či populárnej Dračí hlídky, pretože je jedným z tých, ktorí majú na svedomí jej súčasný vizuál. V každom prípade je človekom, ktorý stojí v pozadí. Týto ľudia nie sú všeobecne známi, nežnú slová obdivu od masy fanúšikov. No bez nich by bol svet kníh a hier oveľa fádnejší a menej zaujímavý. Preto som sa rozhodla položiť pár otázok jednému z tých, ktorí nie sú vidieť, hoci ich prácu má každý na očiach. Nech sa páči, Jiří Dvorský je tu dnes len pre vás.
Petru Štarkovú poznajú milovníci fantastiky každého veku. Jej knihy pre deti patria medzi žiadané a poviedková tvorba pre dospelých sa nesie v ľahkom, humornom a občas ironickom duchu. Autorka je psychologička, vzorce ľudského správania a myslenia má prečítané, a vo svojej tvorbe ich dokáže vynikajúco využiť. Vážne témy svojským spôsobom odľahčí, no napriek tomu nestrácajú nič zo svojej sily. Poďme si chvíľočku len tak posedieť a porozprávať sa o jej práci, písaní a živote.
Pred krátkym časom Petra Štarková ponúkla čitateľom knihu sci-fi poviedok. Ukázalo sa, že to bola len polievočka na zahriatie. Síce vynikajúca, no čitatelia majú stále poloprázdne žalúdky. Preto nastal čas naservírovať ďalší chod, a ak budeme poslušní, dostaneme aj dezert. A snáď aj duplu…
Výskum kozmu nezastavíte. Ktohovie, čo sme už vypustili na obežnú dráhu? Koľko mikroorganizmov, či iných organizmov. Kto nám povie, čo sa stane, ak sú vystavené rôznym vplyvom vesmíru a extrémnym podmienkam? Výsledky podobných experimentov pravdepodobne podliehajú najvyššiemu utajeniu. Lenže, čo ak sa čosi vo vesmíre zmutované náhodou dostane medzi ľudí?
A máme tu další retro okénko v rámci redakce. Tentokrát se po přečetných knihách roku 2020 ohlíží Erika “ENA” Adamcová – a vzala to opravdu důkladně. Knih vypíchla celou řadu, i se stručným komentářem. To by bylo, aby se vám netrefila do vkusu!
Keď sa začítate do životopisu Martina Sládka zistíte, že sa stal obeťou, ale aj to, že si v mladosti dokázal čo to uchrániť…
Už z úvodnej vety je jasné, že okrem toho že je (milé čitateľky) fešák a dobrý autor, má aj svojský zmysel pre humor. Do povedomia čitateľov vstúpil svojimi prácami v niekoľkých antológiách aj vlastnou zbierkou poviedok Nabídka, která se neodmítá. Širší záujem vzbudil fantasy novelou Hodina duchů a románem Hladová smečka, spojených rovnakým hlavným hrdinom Haraldom. Tento rok mu vyšiel vynikajúci román Časovládci, a tak som sa s ním porozprávala o tomto románe, písaní aj o živote.